V nedeľu ráno po raňajkách balíme veci. Naakumulovaná únava spôsobila, že sme si trochu dlhšie pospali a z kempu nakoniec odchádzame medzi poslednými. Vyrážame ďalej smer juhozápad a odbočujeme do doliny susediacej z Zermattom. V dedinke Saas Grund sme až niekedy naobed. Celodennú turistiku už nestíhame, a tak kupujeme lanovku na Hohsaas. Švajčiarsko a lanovky sú pomerne drahá záležitosť, ale už pred cestou sme mali jasno v tom, že na tomto šetriť určite nechceme. Obaja totiž milujeme krásne výhľady a lanovky nám pomáhajú nastúpať väčšinu prevýšenia. V tomto prípade teda vylezieme z lanovky, ktorej vrcholová stanica sa nachádza vo výške 3140m. Vedľa malý bufet so skleneným iglu pre náročnejšiu klientelu. My sa vydávame na hodinový vyhliadkový okruh 18 vrcholov. Počas okruhu máme 18 zastávok a u každej z nich je informačná tabuľa s popisom a fotkou jedného z 18 najvyšších štítov Švajčiarska s výškou nad 4000m. Nachádzajú sa všade okolo nás a je to úžasná prírodná panoráma. Všade navôkol sú obrovské horské masívy pokryté snehom a ľadovcami a ja mám pocit, ako by som bol v nebi. Záverom okruhu sa dostávame k malému jazierku, kde sa zrkadlí zvrásnený ľadovec z neďalekého svahu. Foťákmi neustále zachytávame všetku tu krásu a občas vyberieme aj náš vreckový ďalekohľad, aby sme obzreli masívny ľadovec ťahajúci sa z vrcholu hory až dole do údolia. Krásnymi výhľadmi sa kocháme aj celú cestu dole ku chate Weissmieshutte, kde si dávame tradičné zapekané zemiaky a pšeničné pivo. Z diaľky obdivujeme dlhý lanový most na ferrate Jegihorn, ktorá sa nachádza na protiľahlej skalnej stene. Zostane tam pre nás, keď sa vrátime nabudúce. Pri ďalšom zostupovaní klesáme až k medzistanici lanovky, odkiaľ sa už zvezieme do údolia na parkovisko k autu.
Ani netušíme, že dnes nás ešte čaká jedno dobrodružstvo na ceste k nášmu ubytovaniu. Pri prechode na sever totiž volíme skratkou, ktorá vedie cez skalný masív autovlakom v tuneli. Mnohými serpentínami a menšími tunelmi sa teda dostávame do stanice, odkiaľ premáva tunelový vlak. Zhruba za 20€ kupujeme lístok a presúvame sa aj s autom na palubu. Za menej než 30 minút sme na druhej strane hory a vychádzame autom do dedinky Kandersteg. Ešte necelú hodinku a konečne prichádzame do Adelbodenu, kde sme si pred takmer 2 rokmi kúpili pobytový poukaz v 4* hoteli Steinmattli. Po 2 dňoch stanovania a spania v aute nás čakajú 2 luxusné noci v skutočnej posteli. Radosť je veľká.
Nasledujúce ráno vstávame spokojní po 8 hodinách výdatného spánku. Hotelové raňajky presahujú naše očakávania a sú jednoducho skvelé. Tento deň sa nemohol začať lepšie. Po raňajkách balíme veci a vyrážame autom na výlet do dedinky Kandersteg, kam sme sa včera dopravili autovlakom. Začína tam totiž túra spolu s lanovkou k jazeru Oeschinensee. Toto ľadovcové jazero s prekrásnou tyrkysovou vodou vsadené medzi skalnú stenu a okolité štíty je priam neskutočne krásne. Dnes máme na pláne menší okruh, ktorým prejdeme jednu stranu jazera až do údolia na dohľad k neďalekému ľadovcu. Po celý čas sa striedajú ikonické výhľady, ktorých sa nevieme nabažiť. Na protiľahlej strane jazera spozorujeme niekoľko menších vodopádov a v diaľke pod ľadovcom úplne maličkú horskú chatu. Občas v diaľke vykuknú z oblakov zaľadnené vrcholky hôr. Na záver okruhu schádzame k jazeru, kde si symbolicky schladíme aspoň nohy. Celá trasa aj s jedlom a početnýmy foto zastávkami nám trvá niekoľko hodín. Ďalšie túry si na dnes neplánujeme, radi by sme totiž využili zdarma vstup do wellness v našom hoteli. Skvelý deň korunujeme večerou v reštaurácii a kvalitným vínom na izbe.
Utorok ráno vstávam už o 6, aby som stihol ranný výklus do doliny v rámci tréningu na maratón. Švajčiarsko je ideálnym miestom pre bežcov, ktorí neradi behajú po rovine. Hore údolím som takmer vypľul dušu. Keď vyšlo spoza kopca slnko, nálada sa razom zlepšila a do hotela som po hodinke dobehol s úsmevom na tvári. Ranná sprcha, opäť skvelé bufetové raňajky a balenie vecí. Vyrážame na krátky výlet k neďalekému vodopádu Engstligenfalls, ktorý sme mali možnosť z diaľky vidieť priamo z hotela. Po krátkom stúpaní po chodníku sa nám vodopád odhalil v plnej kráse a bol to veru poriadny rachot. Voda dopadajúca v dvoch kaskádach na skaly sa trieštila na všetky strany a bolo to úžasné divadlo. Týmto miestom sme sa prakticky rozlúčili so švajčiarskou prírodou. Pri odchode z Adelbodenu sme sa ešte zastavili v miestnej pražiarni kávy, kde sme mali krátku prednášku, ochutnávku čerstvo upraženej kávy a kúpili si švajčiarske víno na doma. Už deň predtým sme stihli nakúpiť švajčiarske syry a čokolády. Vybavení všetkým potrebným sme vyrazili na dlhú cestu cez Švajčiarsko a Nemecko smerom do Čiech. Večer a noc sme ešte strávili v Nemecku v historickom meste Regensburg a nasledujúci deň sme šťastlivo dorazili domov.
