Počas búrky sa spalo úžasne a ráno plný síl raňajkujem na terase a užívam si výhľad do záhrady a na okolité kopce, z ktorých stúpajú kúdoly pary. Dnes mám v pláne presun do Queen Elizabeth National Park, čo nie je ďaleko, a preto sa veľmi neponáhľam. Popíjam kávu z termosky a čítam si knihu. Posledné rozhovory s miestnymi, výmena kontaktov, lúčenie a presun motorkárom, ktorý ma prišiel vyzdvihnúť. Mám však smolu a po divokej ceste späť do civilizácie ma zastihol dážď. Na motorke je to celkom nepríjemná záležitosť, a tak narýchlo vyťahujem bundu a pršiplášť. Do Kasese prichádzam aj tak premočený a s motorkárom sa vydávam hľadať bankomat. Jeden však nefunguje a v druhom si účtujú vysoký poplatok. Pomyslím si, že inde budem mať väčšiu šťastie na bankomaty, a odchádzam. Ako som neskôr zistil, bola to veľká chyba.
Motorkár ma privezie na miesto, odkiaľ vyrážajú matatu z Kasese smerom do Katunguru. To je dedina v srdci národného parku Queen Elizabeth National Park. Na prvý pohľad sa zdá, že mám šťastie. Hneď ma niekto ťahá do svojho matatu, že o chvíľku odchádzame. Ružové okuliare už som dávno stratil a je mi jasné, že to nie je pravda. Vyjednávam aspoň predné sedadlo s nádejou, že by sme sa mohli onedlho pohnúť. To som ešte netušil, že budeme na zaplnenie mikrobusu čakať viac než 2 hodiny. Medzitým sme sa niekoľko krát pohli a vyrazili smerom preč z mesta. Boli to však len okružné jazdy, na ktorých sme sa snažili nabrať čo najviac pasažierov. Keď na tretí pokus konečne opúšťame Kasese, chytám už kŕče do nohy. Miestna verejná doprava sa jednoducho riadi mottom – minimálny komfort za minimálne náklady.
Pomerne rýchlou jazdou sa priamo cez národný park presúvam do dediny Katunguru, ktorá leži v jeho strede a je centrom turistického ruchu s množstvom ubytovacích zariadení. Vyskakujem v centre na benzínke, odkiaľ je to do Kazinga Safari Lodge len niekoľko sto metrov. Vďaka kolegovi z práce mám kontakt na Roberta, ktorému toto miesto patrí, a dohodol som s ním ubytovanie na 2 noci. Kemp pozostáva z priestranných drevených chatiek so slamenou strechou vystavaných do polkruhu. Medzi chatkami sú z kameňov vykladané chodníky a oproti je veľká vyvýšená terasa. Nachádzame sa na okraji dediny a za nami už je len planina a zeleň národného parku. Pri troche šťastia vraj môžem pozorovať divé zvieratá priamo z terasy.
Po ubytovaní sa premýšľam, čo s načatým dňom. Zvuky z neďalekého ihriska napovedajú, že v dedine sa odohráva futbalový zápas. Neváham teda príliš dlho a idem sa pozrieť na toto nečakané športové divadlo. Futbalové ihrisko je v úbohom stave. Na jednej strane blato, na inej dlhá tráva a čiary z čierneho popola miesto bieleho vápna. Čo ale chýba kvalite povrchu, to vynahrádzajú fanúšikovia atmosférou. Je tu snáď celá dedina. Tí šikovnejší si priniesli plastové stoličky, iní sedia, alebo postávajú. Všetci ale poctivo fandia a ženy najhlučnejšie. Výskajú a pokrikujú vždy, keď ich mužstvo získa loptu a útočí. Je to skvelé divadlo. Bavím sa s miestnym fanúšikom a hodnotíme futbal, keď v tom pribehne malé dievča, postaví sa ku mne a chytí ma za tričko. Pohladím ju po vlasoch a po chvíli zas uteká preč hrať sa s kamarátmi. Vraj deti priťahuje iná farba pokožky. Raz darmo, muzungu je tam len jeden – ja.
Jerome, Robertov kolega a sprievodca, prichádza večer do kempu, aby sme si dohodli plán na nasledujúci deň. Rád by som šiel na safari, ale som tu sám a nechce sa mi platiť plnú cenu za celé auto. Je mimosezóna, v kempe nie je nikto ubytovaný a ani v iných kempoch nie je veľa záujemcov. Možností teda nie je veľa, ale podarí sa mi aspoň zjednať cenu auta. Za safari sprievodcu s autom platím 70 dolárov a za vstup do národného parku ďalších 50. Ako sa tak dohadujeme o safari, kúsok od terasy sa ozve nenápadný zvuk. Jerome vyskočí s pripravenou baterkou v ruke a volá ma k sebe. Asi 10 metrov od nás sa v tráve pasie obrovský hroch. Baterka sa mu veľmi nepozdáva, a tak sa nám otočí zadkom a pomaly odchádza preč. Adrenalín mi pumpuje v žilách. Prvýkrát a takto blízko stretávam hrocha. Večer ešte skočíme do centra, kde si kupujem miestny street food – vyprážanú rybu. Jedlo vzhľadom aj chuťou z piatej cenovej kategórie, ale nechcem utrácať v drahej reštike, keď si platím drahý výlet. Problémom jsa stáva hotovosť. Zmenáreň ma chce totálne ošklbať a ponúka veľmi nevýhodný kurz. Na benzínke sa dá síce vybrať hotovosť, ale s 10% poplatkom. Mal som si vybrať v Kasese deň predtým, ale už sa nedá nič robiť.
