Ráno sa lúčim s personálom Santaviva a zvlášť s Ivanom. Som mu veľmi vďačný za všetko, čo pre mňa spravil. Na hranici som stihol nahnevať chlapa s peniazmi, ktorý ponúkal hrozný kurz. Tak som si zmenil posledné ugandské šilingy u konkurencie a spokojne prekračujem hranicu. Rwanda je vo všetkom opatrnejšia než Uganda. Dezinfekcia, meranie teploty, dotazník. Predsa len, Covid ešte nevymizol a treba si dávať pozor. Obzvlášť v trópoch Afriky. Z Cyaniky beriem prvý bus do neďalekého mestečka Gakoro, kde sa mám stretnúť s Jeanfre. Je to začínajúca lokálna sprievodkyňa a dohodli sme sa, že sa stretneme a pôjdeme spolu na výlet k jazerám.
Berieme moto taxi k jazeru Ruhondo, odkiaľ pešo stúpame kľukatou cestičkou k druhému jazeru Burera. Cestou sa nám otvárajú výhľady na okolitú krajinu a ja sa snažím od Jeanfre čo najviac dozvedieť o Rwande, jej histórii a miestnych komunitách. Obe jazerá vznikli ako dôsledok sopečnej činnosti. Jazero Burera sa nachádza o niekoľko stoviek metrov vyššie a obrovské rúry privádzajú vodu do vodnej elektrárne. Na brehu jazera Burera sa fotím s loďkami miestnych rybárov a za malý poplatok sa s jedným trochu prevezieme na drevenej lodi. Musím sa smiať, keď dostanem do rúk zlomené pádlo spojené lepiacou páskou. Vodný slalom by s týmto náčiním určite nevyhral. Keď vystúpime na neďaleký kopec, konečne sa mi otvorí výhľad na celú krajinu aj obidve jazerá. Spolu s obrovskými sopkami v pozadí je to impozantný obraz. Posledné metre pod vrcholom sa k nám pridáva dieťa z miestnej komunity, ktoré sa tvári ako náš sprievodca. Peniaze mu za to nedáme, ale ponúkneme ho jablkovou výživou v plastovom vrecku. Keď dojedol, vyhodil plast na zem a Jeanfre mu poriadne vyčistila žalúdok. Je to asi najviditeľnejší rozdiel medzi Ugandou a Rwandou. Rwanda je podstatne čistejšia a usporiadanejšia.
Po návrate z prechádzky berieme mikrobus do Musandze, kde má Jeanfre rodičov a ja zarezervovaný hostel. V meste nič extra nie je, ale je tu poriadok a o verejné priestranstvá sa príkladne starajú. Jeanfre mi vysvetľuje, že vždy jednu sobotu v mesiaci majú komunitné čistenie verejných priestranstiev a zbieranie odpadkov. Je mi to veľmi sympatické. Väčšina rozvojových krajín totiž bojuje s akútnym nedostatkom edukácie a sú doslova zaplavené odpadkami na každom rohu. V lokálnej reštaurácii si za 5 dolárov dávam večeru. Super je to v tom, že za túto cenu si môžete naložiť z pultu všetko, čo sa vám tam zmestí. Mám tak možnosť ochutnať z viacerých miestnych jedál. Aj tak mi najviac chutí dusené hovädzie vzdialene pripomínajúce náš guľáš. Keďže som si nevypýtal chladené, čašnícka mi k tomu priniesla teplé pivo. Pri pive vymýšľame spolu s Jeanfre a jej kamošom sprievodcom podnikateľské nápady. Skončilo to kontaktom na Ivana z Kisora, kde by mohli smerovať svojich klientov za lacnejšími zážitkami a výletmi. Klienti by získali lepšiu cenu a oni by sa mohli podeliť spoločne o províziu.
