Prichádzame na autobusovú zastávku s informáciou od majiteľa hotela, že nejaký autobus musí ísť do Puerto Plata. Vraj to bude s prestupom, ale určite sa tam dostaneme. To sme si ešte mysleli, že domáci ľudia majú dobrý prehľad. Veľká chyba. Hneď na začiatku nás na stanici zmrazia s informáciou, že do Puerto Plata sa nedostaneme a už pri nás stojí dotieravý taxikár, ktorý nás tam chce za 400€ odviezť súkromným transférom. Kontrujem mu protiotázkou, či si myslí, že som blázon. Aj keď potrebujeme ísť na severo západ, rozhodneme sa vziať radšej mikrobus na juh krížom cez polostrov do mestečka Sánchez, ktoré je o niečo väčším centrom s väčšou šancou, že odtiaľ pôjde autobus správnym smerom. Na zastávke tradične čakáme, kým sa naplní mikrobus, aby sme mohli vyraziť. Zatiaľ si dávam v bufete lokálnu kávu (čierna a silná) a Gabika zatiaľ pozoruje miestnych, ako v tieni hrajú domino. Viac než stratégia a premyslené ťahy sa tu cení trieskanie kockami pri ich ukladaní na stôl. Vedeli ste, že názov krajiny Dominikánska republika bol odvodený práve od tejto hry?
Napokon sa mikrobus plní do dvoch tretín a my vyrážame serpentínami a ostrými zákrutami naprieč hornatým polostrovom. Po príchode do mesta Sánchez nás šofér vysadí na zastávke, kde už čaká ďalší mikrobus. Šoféri si vymenia nejaké informácie a už nám niekto berie batožinu do druhého autobusu. Ani nečakáme dlho na jeho naplnenie a vyrážame ďalej. Nadšení, že sa tento ťah vyplatil, dostávame po chvíli studenú sprchu. Šofér nám oznamuje, že nejde až do Puerto Plata, ale iba do mesta Nagua. Nevadí, aspoň sa konečne hýbeme správnym smerom. Len čo zaplatíme a vystupujeme na zastávke v Nagua, už na nás kýva šofér starého rozbitého mikrobusu plného ľudí. Vraj ide naším smerom. Natlačení v autobuse pozeráme na šoférove umenie, ako nám do napoly otvoreného kufra ukladá naše batohy a uťahuje to celé lanom, aby nič nevypadlo. Bezpečnosť nadovšetko. Občas kontrolujem situáciu, či tam naše veci ešte sú. Náš tretí autobus nás dovezie na začiatok surferského mestečka Rio San Juan. Trápenie však pokračuje.
Po vyskočení z mikrobusu zisťujeme, že popoludní už ďalej žiadne autobusy nejdú a jazdí iba zdieľaný taxík. Pán so starým a napoly rozbitým autom s veľkým reprákom pod zadným sklom nám otvára dvere a my nastupujeme. Z Rio San Juan nás odvezie do mestečka Sosúa, odkiaľ by už mal ísť autobus do Puerto Plata. Opúšťame teda Rio San Juan za hlasných tónov latinskej hudby. Priznávam, že prvých 10 minút ma to bavilo. Cesta však trvala viac než 1,5 hodiny a neustála hlasná hudba ma privádzala do šialenstva. Počas cesty sme žasli nad umením šoféra vmestiť do osobného auta čo najviac ľudí. Vrchol bol, keď nás namačkaných v 5 miestnom aute sedelo 7. Tento zážitok bol prekonaný v momente, keď v Sosúa prestupujeme do mikrobusu. Vo vozidle zhruba pre 15 ľudí sme sa mačkali 10. Sám som sedel tak, že mi jedna ruka trčala von z okna a veľký batoh som mal na sebe priamo pred očami.
Napokon sme sa teda do Puerto Plata dostali. Trvalo nám to viac než 5 hodín a cestovali sme 5 dopravnými prostriedkami. V tomto prípade tvrdenie “aj cesta je cieľ” platí na 100%. Bol to naozaj zážitok. Airbnb apartmán v Puerto Plata sme aj za pomoci jednej ochotnej babičky našli pomerne rýchlo a večer sme už len oddychovali a plánovali výlet na canyoning k vodopádom na nasledujúci deň.
Ráno berieme z neďalekej autobusovej stanice autobus a po čase vystupujeme na rázcestí kúsok od Damajagua. Prašnou cestičkou po 500 metroch prichádzame do infocentra, kde kupujeme vstupné, vyberáme bezpečnostné vesty, prilby a obuv. O chvíľu už kráčame lesom na miesto, kde náš canyoning začne. Máme trochu smolu, lebo v tomto ročnom období je vody v rokline menej. Nemôžeme tak ísť na 12 vodopádov, ale len 7. Nakoniec je však aj týchto 7 vodopádov super. Skáčeme z výšky do vody, plávame v rokline, šmýkame sa po skalách, ako na tobogáne. Nie sme tam sami a občas počujeme zdesené výkriky niektorých účastníkov, ktorí pri skákaní do vody prekonávajú vlastné limity. Vďaka vodotesnej kamere si môžeme niektoré momenty zaznamenať. Popoludní už sme na ceste späť do Puerto Plata a podvečer trávime prechádzkou v centre. Samotné mesto nestojí za veľa. Širšie centrum páchne, všade veľa odpadkov, hluk, autá a motorky. V úplnom centre napovedá niekoľko drevených pestrofarebných domov zoradených okolo námestia a v priľahlých uličkách, že kedysi to tu mohlo vyzerať útulnejšie. Kvalitu služieb skúšam, keď si sadám u holiča do kresla. Okrem moderného dominikánskeho strihu si odnášam krvavý škrabanec tupou britvou pri uchu. Náhly dážď nás zahnal do úkrytu – útulnej reštaurácie, kde nevedomky skúšam miestnu špecialitu. Jedná sa o tortillove košíčky z banánového cesta naplnené zmesou zo slimákov. Veľký dojem to na mňa síce nespravilo, ale ako skúsenosť niečoho nového OK. Zážitkov na jeden deň teda máme až až. Zajtra vyrážame na juh do centrálnej časti ostrova. Náš cieľ je poľnohospodárske podhorské mestečko Jarabacoa.
