Ďalší deň sme sa presunuli autobusom do mesta Yazd v centrálnej časti krajiny. Cesta autobusom trvala zhruba 4-5 hodín. Po príchode do mesta už bol večer a my sme sa po tme vydali hľadať naše ubytovanie. Yazd je jedno z mála miest v Iráne, kde nefungoval couchsurfing a kde sme si zajednali klasické ubytovanie. Po príchode na danú adresu sme boli mierne prekvapení, keď sme tam nenašli názov hotela, ale iba nenápadné dvere s arabským nápisom a elektrickým vedením v tesnej blízkosti. Na naše prekvapenie nám po spýtaní sa potvrdili, že je to naozaj naše ubytovanie. Ešte väčšie prekvapenie bolo, keď sme zistili, že vo vnútri to nevyzeralo vôbec tak zle. Času sme nemali nazvyš, a tak sme hneď ďalší deň mali naplánovaný výlet na jednu z najvýznamnejších pamiatok v okolí. Jedná sa o Kharanagh – viac ako 1000 rokov staré hlinené mestečko. Tu sme strávili potulkami v jeho spletitých uličkách celé dopoludnie. Pamiatka zapísaná v UNESCO a miestny sprievodca ponúkli pohľad do dávnych dôb a spôsobov, ako tu kedysi ľudia žili.
Popoludní sme zavítali do pútnického miesta Zoroastriánov, čo bolo široko rozšíreným náboženstvom v tomto regióne pred príchodom Islamu. Chak Chak je pútnické miesto, ktoré tvorí menšia oáza vysoko v skalách a názov je odvodený od zvukov kvapkajúcej vody , ktorá vyviera priamo spod skaly a kvapká do menšieho jazierka. Podľa legendy sa tam na prameň vody premenila princezná unikajúca pred lúpežníkmi. Po návšteve Chak Chaku nasledovali ešte 2 zastávky pred návratom do Yazdu. Prvou z nich bola hlinená pevnosť Narin Castle vybudovaná pred viac než 2000 rokmi ako súčasť historického mesta Meybod. Strategickú pozíciu zvýrazňuje umiestnenie na vyvýšenine nad údolím ako aj Hodvábna cesta, ktorá tadiaľto prechádzala. Neďaleko od pevnosti Narin Castle sme navštívili Caravanserai – miesto oddychu pre karavany obchodníkov na Hodvábnej ceste. Okrem priestorov pre ubytovanie obchodníkov sa tam nachádzalo aj trhovisko, studňa so špeciálnym ochladzovacím systémom (aby mali obchodníci stále sviežu a čerstvú vodu) a stavba, v ktorej skladovali ľad. Ľad bol v púštnej a horúcej krajine vzácny artikel, za ktorý boli bohatí obchodníci ochotní slušne zaplatiť. Veľká hlinená budova s tvarom pripomínajúcim vajce sa v zimnom období zaplnila kusmi nasekaného ľadu, ktorý vo vnútri vďaka výborným izolačným vlastnostiam vydržal až do leta, kedy bol vysoko cenený práve obchodníkmi.
Z celodenného výletu sme sa vrátili podvečer späť do Yazdu, kde sme ešte zvládli menšiu prechádzku v centre. Pokochali sme sa pohľadmi na mešitu Jame Mosque a Amir Chakhmaq Complex, ktoré v žiari nočných reflektorov vyzerali tajomne a majestátne. V odtieňoch modrej, oranžovej a zelenej aj samotná výzdoba priečelia a minaretov vzbudzovala údiv a uznanie majstrovstva dávnych staviteľov. Ďalší deň sme mali v pláne stráviť v pohodovom režime v Yazde a túlať sa uličkami mesta až do večera, kedy sme sa mali presunúť autobusom do Kermanu. Po raňajkách sme teda vyrazili spletitými uličkami starého mesta nasávať miestnu atmosféru. V historickom centre sa nám podarilo schodiskom jedného obchodu s kobercami vystúpiť na strechu budovy, odkiaľ sme mali super výhľad na všetky strany. Dôvod lezenia na strechu bol jednoduchý. Chceli sme zblízka vidieť vetracie veže “Badgirs” nazývané tiež lapače vetra. Mesto Yazd je preslávené zachovanými historickými vežami, ktoré zachytávajú prúdiaci vzduch a privádzajú ho otvormi do domu, čím v minulosti nahrádzali súčasnú klimatizáciu. Okrem iného sme na streche medzi odpadkami našli aj staré platne Elvisa Presleyho, čo však nebolo nič oproti starému modelu auta americkej značky Buick a ŠPZ štátu Texas. 🙂 Deň sme zakončili parádnym jedlom v lokálnej reštaurácii. Vyskúšali sme niekoľko chodov, miestne pečivo i čaj. Najviac ma dostalo domäkka udusené jahňacie mäso, ktoré som podľa návodu čašníka rozdrvil spolu s uvarenými zemiakmi v keramickom mažiari na hustú hmotu a vyjedal odtiaľ lyžicou. Po dobrej večeri sme už onedlho sedeli v autobuse smer Kerman.
