Popoludní sme zamierili k rieke, ktorá pretína mesto na 2 časti a na ktorej sa nachádzajú 2 známe historické mosty. Najskôr sme dorazili k ikonickému mostu Si O Se Pol Bridge s 33 oblúkmi pochádzajúcemu zo 17. storočia a dlhému 300m, ktorý v dávnych dobách slúžil aj ako most aj ako priehrada. Rieka bola takmer vyschnutá a tak sme sa okrem mostu mohli prejsť aj po dne vyschnutej rieky a vychutnať si pohľad na most aj z iného uhla. Večer sme k mostu zavítali opäť. Po zotmení nabral ešte viac na elegancii vďaka vysvieteným klenbám jednotlivých oblúkov. Na moste Si O Se Pol sme mali opäť Rezu, ako nášho sprievodcu, ktorý nezabudol predstaviť túto pamiatku zvolaním “welcome to Isfahan”. Dokonca nám robil dvorného fotografa romantických fotiek. So Zukou sme neboli pár, ale v Iráne je lepšie predstierať, že cestujete s partnerkou alebo manželkou. Vyhnete sa tak zbytočným otázkam o povahe vášho vzťahu.
Po fotografickej sérii sme sa presunuli k druhému historickému mostu – Khajoo Bridge. Prekvapilo nás, že aj neskoro večer boli v parku pri moste rodiny s deťmi, ktoré v parku mali piknik. Reza nám vysvetlil, že v Iráne je to úplne bežné, že celé rodiny takto v parku piknikujú dlho do noci. Počas prechádzky po Khajoo Bridge sme v spodnej časti mosta videli veľké množstvo ľudí a počuli spev a hudbu. Tak sme sa priblížili a zamiešali medzi ostatných. Na malú chvíľku sme sa stali súčasťou davu, kde sa ľudia oduševnene bavili, spievali, tancovali. Nefalšovaná zábava mladých i starších. Zábava, ktorá je prirodzeným vyjadrením nefalšovaných emócii bez štipky alkoholu nám učarovala.
Ďalší deň v Isfaháne sme začali veľmi príjemne. Rezova hláška “Welcome to Isfahan” zaznela, keď sme prichádzali do kaviarne jeho kamaráta. Okrem dobrej kávy a výborných koláčov mi pomohol nastaviť appku v telefóne tak, aby som mohol prijímať mobilný internet a pripájať sa aj na FB. Po kaviarni sme zamierili, už sami, do Arménskej štvrti New Julfa, kde sme plánovali navštíviť kresťanskú katedrálu Vank Cathedral. Z vonku takmer ako obyčajný kostol, ale z vnútra niečo neuveriteľné. Každá stena, klenby, každý centimeter štvorcový pokrytý pestrofarebnými biblickými výjavmi. Strávili sme v kostole minimálne pol hodinku žasnúc nad zručnosťou maliarov a tesárov, ktorí tento skvost dokázali vytvoriť.
Cez malé nádvorie sme sa presunuli do vedľajšej budovy, kde sa nachádzalo menšie múzeum. Okrem vystavených sakrálnych pamiatok a biblických kníh sme sa niečo dozvedeli aj o histórii Arménov v Perzskej ríši. Arméni boli totiž obchodníci, ktorí zabezpečovali kontakt Perzskej ríše s kresťanskou Európou. Získali vďaka tomu práva a výsady žiť na moslimskom území a dokonca si tu postaviť kresťanský kostol. Niektoré knihy v tomto múzeu boli aj 400-500 rokov staré a zdobené početnými ilustráciami. Vo vitríne sme dokonca objavili vystavenú najmenšiu bibliu na svete, ktorá bola veľká možno 2cm. Priamo oproti katedrále cez ulicu sme potom zahájili degustáciu arménskej kávy a neďaleko odtiaľ aj vychýrených arménskych koláčov. Boli vynikajúce.
Popoludní sme sa pokúšali na pošte poslať domov zopár pohľadníc. Pani za prepážkou bola celkom prekvapená, keď sme nakupovali poštové známky vo veľkom. Raz darmo, systém poštových holubov a posielania leteckej pošty na nich zanechal stopy. 🙂 Večer sme zakončili menším výletom s Rezom a jeho kamošom, keď nás autom vzal na vyhliadku na okraji mesta. Strmým chodníkom sme vyliezli na úpätie skalnej hory Soffeh. Bola už tma, v okolí piknikijúci Iránci na dekách v tráve. Zrazu sa pred nami otvoril parádny výhľad na nočne osvetlený 2-milionový Isfahán. Čipsy, tekvicové jadierka a limonáda ako občerstvenie k tomuto divadelnému predstaveniu bohato stačili.
