Všetko sa to začalo v období prvej vlny covidu, keď sa mi kamarát ozval s tipom na super lacné ubytovanie vo Švajčiarsku. Obmedzeniami sužované hotely vtedy vo veľkom ponúkali poukazy na lacnejšie ubytovanie, aby získali aspoň nejaký obnos peňazí na kompenzáciu stratených ziskov. A tak sme aj my kúpili pobytový poukaz, ktorý sa nám s viacerými odkladmi podarilo využiť až po takmer 2 rokoch.
V piatok popoludní balíme posledné veci, všetko nosíme do auta a pripravujeme sa na výlet. Karimatky, spacáky, nepremokavé bundy, turistické topánky, varič a jedlo. Tento výlet budeme hlavne na horách a nechceme nič podceniť. Z Českých Budějovíc vyrážame neskoro popoludní a cesta do Švajčiarska nám aj vinou obchádzok a obmedzení trvá asi 7 hodín. Takže na opustené parkovisko pod lesom prichádzame až niekedy pred polnocou. Vďaka appke park4night sme našli pokojné miesto na prespatie, kde sa môžeme zložiť. Po odparkovaní nasleduje nám už známa rutina – presunúť veci z kufra, sklopiť sedačky, nafúkať karimatky a ustlať si. Celý proces nezaberie viac než hodinku a spokojne natiahnutý zaspávam.
Ráno sa prebúdzame rozbití z nocovania v aute. Našťastie nám spravil radosť neďaleký stôl s lavičkami, kde sme sa pohodlne naraňajkovali, a verejné toalety, kde sme vykonali ranné očistné rituály. O čo väčšie bolo naše prekvapenie a zúfalstvo, keď nám nechcelo pri odchode z parkoviska naštartovať auto. Až vtedy som si všimol, že v noci som pri odparkovaní zabudol vypnúť svetlá. Pri predstave, ako vo Švajčiarsku platím odťahovku, sa mi spravilo takmer nevoľno. Vybral som sa teda hľadať pomoc do mesta a Gabika zatiaľ stopovala okoloidúce autá. Nakoniec sa na nás usmialo šťastie a jeden pán nám pomohol nakopnúť auto so štartovacími káblami. Boli sme zachránení a konečne sme vyrazili do hôr.
Našou prvou väčšou zastávkou po viac než hodine cesty bol Furkapass. Je zo horské sedlo, prechod, do ktorého sa musíte najskôr vyštverať prudkými serpentínami, aby ste sa mohli prehupnúť a zviezť do jedného z najjužnejších švajčiarských údoli kopírujúceho taliansku hranicu. Väčšina najvyšších švajčiarských vrcholov sa nachádza práve tu na juhu, ale nie sú to jediné lákadlá. Po krátkej prechádzke vo Furkapass sa oblaky na chvíľu rozostúpili a nám sa naskytli prvé výhľady na ľadom pokryté vrcholy. O malú chvíľu sme sa už začali spúšťať autom nižšie, aby sme už o niekoľko kilometrov zastavili na parkovisku pred Rhone Gletscher. Je to známy ľadovec, z ktorého vyteká rieka Rhona tečúca až do Francúzska. Okrem výhľadu na ľadovec a ľadovcové jazero je hlavným lákadlom možnosť vstúpiť do útrob ľadovca. Za poplatok sa môžete poprechádzať tunelom vysekaným priamo v ľade. Platíme a o malú chvíľu už obdivujeme nádherné tvary do modra sfarbeného ľadu, pukliny, ktorými sa valí odvšadiaľ voda. Keď stojím pred kusom ľadu, ktorý má niekoľko tisíc rokov a ktorý tu už onedlho s najväčšou pravdepodobnosťou nebude, núti ma to zamyslieť sa nad krokmi, ktoré pre záchranu ako ľudstvo robíme. Naozaj nedokážeme urobiť viac?
Z Rhone Gletscher štartujeme a robíme presun údolím ďalej na juhozápad až k lanovke u Bettenu. Po odparkovaní kupujeme lanovku na Bettmeralp, čo je malá hotelová dedinka vysoko nad údolím. Nejazdia tam žiadne autá, iba golfové vozíky, hotová idýlka. Odtiaľ pokračuje ďalšia lanovka, ktorou sa dostávame pod vrchol Bettmerhorn. Na samotný vrchol sú to ešte desiatky výškových metrov, ktoré prekonávame strmým výstupom po rebríkoch. Je odtiaľto nádherný výhľad na hlavné lákadlo tejto lokality – Aletsch Gletscher. Je to najväčší alpský ľadovec. Panoramatické výhľady z vrcholu i neďalekej vyhliadky sú dych berúce. Rozprestiera sa nám pod nohami obrovský zvráskavený ľadovec lemovaný skalnými štítmi a menšími ľadovcami, ktoré sa spájajú v jeden. Gabika ma úž ťahá, je čas vyraziť dolu, čaká nás peší zostup do Bettmeralp. Mne sa však nechce opustiť túto nádheru, a tak naťahujem čas a užívam si výhľady do poslednej chvíle. Napokon absolvujeme túru dole, zostup lanovkou do údolia a deň plný neskutočných zážitkov končíme pri večeri a víne v neďalekom kempe. Aj keď sme uťahaní, už teraz sa tešíme, čo prinesie ďalší deň.
