Skoro ráno vstávame a moto taxíkom sa presúvame na autobusové nástupište. Pani nám oznamuje, že bus je vypredaný a ďalší vyráža až o 2 hodiny, čo nám trochu kríži plány. Našťastie si všímame, že neďaleko je ďalšie nástupište konkurenčnej spoločnosti, a tak rýchlo utekáme tam a o niekoľko minút už sa vezieme smer Santo Domingo. Diaľnice v Dominikánskej republike sú na slušnej úrovni a tak nám cesta ubehne rýchlo. Naobed už sme v hlavnom meste a teperíme sa v najväčšej horúčave uličkami historickej štvrte, kde hľadáme náš hostel. Našťastie sme ho našli rýchlo a už skladáme batohy. Nestrácame čas a vyrážame na prieskum historického centra a obed. Voľba padla na paellu s morskými plodmi. Síce príprava v kuchyni trvá celú večnosť, ale jedlo je výborné. Centrum je posiate množstvom stredovekých historických budov. Nachádza sa tu najstaršia katedrála v celej Amerike. Dominikánska republika bola prvým miestom, kde sa vylodil a ktorú osídlil Európanmi Krištof Kolumbus. Obzvlášť známa je ulička s názvom Calle de Las Damas, po ktorej sa vraj prechádzali manželky významných hodnostárov. Historické prostredie dotvára námestie s domom španielskeho šľachtica a neďaleká pevnosť, ktorej obranné hradby a veže mali odraziť prípadných útočníkov od mora.
Neskôr popoludní kvôli dažďu narýchlo upravujeme program a taxíkom sa vyberáme na Tres Ojos. Je to chránený mestský park s jaskyňami a jazierkami, ktorý sa nachádza na periférii hlavného mesta. Tam by nám dážď vadiť nemusel. Toto miesto je unikátom samo osebe. Nie len krištáľovo čistá voda, krasové jaskyne s výzdobou, ale aj lokalita tohto miesta nás nechávajú v úžase. Ako sa mesto za tie roky rozrástlo, tento park úplne pohltilo. A tak zo 4-prúdovej ulice plnej hluku a odpadkov vojdete do chráneného areálu plného zelene a schodmi zídete do rokliny vyplnenej niekoľkými jazierkami a krasovou výzdobou. Atmosféru dopĺňa krátka plavba loďkou tmavými zákutiami a výhľad na modrú lagúnu obrastenú množstvom bujnej vegetácie a lián pripomínajúcej jurský park.
Neskôr sa vraciame na hostel, aby sme si trochu oddýchli. Netušili sme však, čo nás bude čakať. Inak pekný hostel s výborným hodnotením, príjemným personálom, barom, biliardom a bazénom v záhrade mal pre nás jedno nemilé prekvapenie. Vybavenie v izbe už bolo asi trochu staršie a z dreveného obkladu na stene nám začali na posteľ vyliezať malé červotoče. Po dlhých konzultáciách s personálom nám potvrdili, že drevo vyčistia savom a posteľné prádlo vymenia. Vraj sa nemusíme ničoho báť. Popravde som tomu veľmi neveril, ale kvôli jednej noci sa nám nechcelo meniť hostel, a tak sme presvedčili sami seba, že to určite zaberie. Postele sme odsunuli od steny čo najďalej a dúfali, že to tie potvory neprelezú.
Po kratšom “oddychu” na hosteli vyrážame do mesta opäť večer. Okrem prechádzky a večere sa zastavujeme v rumovom bare na námestí, ktorý je však príšerne drahý. Rýchlo si viem spočíťať, že za 2 panáky tu na terase, by som si v supermarkete kúpil celú fľašu priemerného rumu. Zvyšok večera márne hľadáme niektorý z vychýrených dominikánskych podnikov, kde sa tancuje salsa. Dnes je totiž cirkevný sviatok a podniky sú zatvorené. Útechou nám je bar s terasou na streche a príjemnou atmosférou, kde zakončujeme deň sangriou a rozhovorom o živote.
Rozhodne som sa nechcel vzdať degustácie dominikánskeho rumu a hlavné mesto opustiť bez nej. Ochutnávka sa mi podarila nečakane priamo v bare nášho hostela. Asi nám chcel osud kompenzovať komplikácie s červíkmi. Na druhý deň ráno som sa dal do reči s miestnym manažérom hostela, ktorý mal v bare slušnú zbierku, a nakoniec to bolo veľmi príjemné dopoludnie. Gabika videla, že som vo svojom raji, a tak ani nenamietala, keď som o 11-tej skúšal už šiestu vzorku. 🙂 Farebný bar niekde v srdci Karibiku, na strope ventilátory neúnavne rozháňajúce horúci vzduch, na pozadí nenápadná hudba a v ruke pohárik kvalitného dominikánskeho rumu… táto dovolenka začína mať niečo do seba.
Každopádne plán bol jasný. Po hodinke eufórie sme zbehli do mesta na obed a popoludní sme sa už aj s batohmi prebíjali hlučným veľkomestom na stanicu autobusu, ktorým sme vyrazili na severovýchod krajiny – polostrov Samaná.
