Polostrov Samaná – 2

  • by

Ďalší deň ráno netrpezlivo čakáme na chlapa, ktorý by nám mal prenajať skúter. Netušíme, či na nás zabudla pani z recepcie, alebo majiteľ skútru. Po vyše 1,5 hodinovom meškaní nakoniec sadáme na skúter a vyrážame brázdiť miestne cesty. Náš dnešný plán tvoria v podstate len 2 ciele. Najskôr sa chystáme na jeden z najkrajších a najznámejších vodopádov na Dominikáne – vodopád Limon a popoludní by sme chceli zakotviť na niektorej z nádherných pláží na severe. Vietor vo vlasoch, vonku svieži vzduch a všade okolo cesty bujná vegetácia. Cesta k treku na vodopád nám skútrom trvá asi pol hodinu. Záver je trochu off road, ale náš skúter si s tým našťastie hravo poradí. Za menší poplatok nechávame motorku na parkovisku a vyrážame na turistiku.

Teším sa, že Gabika konečne uvidí tropickú džungľu. K samotnému vodopádu je to turistickým chodníkom ešte takmer hodinu pralesom. Cestou by sme mali 3 krát brodiť rieku, ale vody je málo, a tak ju preskakujeme po kameňoch. V lese už je to pravá džungľa. Všade okolo množstvo nepriechodnej vegetácie, palmy, stromy, liany a v strede medzi tým úzky chodník vinúci sa nahor až k nášmu vodopádu. Zo začiatku je chodník rozrytý od koní, ktorými miestni vyvážajú pohodlnejších návštevníkov. Teplo a vlhkosť začínajú stúpať s pribúdajúcimi výškovými metrami a preto treba dodržiavať pitný režim. Na tento účel sme si na cestu pribalili vodu a rum Barcelo. Zrazu sa pred nami otvára trávnatá plocha a v diaľke už vidíme vodopád Limon. Voda si cestou nadol našla viacero cestičiek a valí sa v prúdoch po machom obrastených skalách. O pár minút dorazíme do cieľa a zrazu stojíme v tesnej blízkosti. Až teraz vidíme vodopád v plnej kráse. Dojem nám nekazí ani dav turistov. Máme šťastie, lebo po chvíli odchádzajú a pri vodopáde nás zostane len zopár. Využívame preto príležitosť, robíme fotky, skáčeme do plaviek a do vody. Doplávať až úplne pod vodopád to dá kvôli silnému prúdu celkom zabrať. Avšak pohľad nahor na padajúcu vodu, ktorá sa valí priamo na vás, je jedinečný a neopakovateľný. Celkovo tu trávime takmer hodinu a užívame si výnimočné miesto. Na záver ešte niekoľko fotiek na telefón, posledný pohľad, uložiť si obraz v hlave a vyberáme sa na cestu späť.

Po návrate k skútru vyrážame na prieskum pobrežia. V navigácii nastavujem pláž Onda a teraz sa tam pokúsime dostať. Klasická asfaltka sa po čase mení na hlinenú, až sa priblížime úplne k pobrežiu. Po odparkovaní prechádzame okolo veľkej kopy kokosových orechov. Dva si berieme so sebou a úzkym chodníkom prichádzame priamo na nádhernú pieskovú pláž. Okrem nás je tam len jeden starší pár, ktorý po chvíľke odchádza, a tak máme celé toto nádherné miesto len pre seba. Rozprestierame osušky a vreckovým nožíkom otváram kokosové orechy. Je to úplná idylka. Striedavo sa kúpeme vo vlnách a slníme sa na osuškách, popíjame kokosové mlieko a karibský rum. Pozorujeme palmy, ktoré kúsok od nás roztancoval jemný vánok, a užívame si výhľady ako z katalógu cestovnej kancelárie. Po čase sa vydávame na prieskum, prelezieme skalný cíp a dostávame sa na vedľajšiu pláž, ktorá je rovnako krásna a opustená. Záver popoludnia sa ešte kúpeme na našej pláži a čítame si. Pred zotmením pri odchode zdravíme 2 vojakov so samopalmi, ktorí prišli skontrolovať pláž, či je všetko v poriadku.

Večer samozrejme opäť vyrážame do centra za jedlom a hudbou. V centre sa stretávame s kanadským párom, s ktorým sme sa zoznámili pri vodopáde Limon. Po super večeri sa presúvame do baru, kde máme opäť šťastie na tanečnú párty. Dokonca sú tu aj lektori a tanečníci z predchádzajúceho dňa. Zvyšok večera trávime v rytme latinskej hudby. Tanec a zábava spolu s lokálnym drinkami vytvárajú v bare skvelú atmosféru. Nakoniec sa pred polnocou lúčime s našimi známymi a vraciame sa spokojní a unavení na hotel.

Nasledujúci deň dopoludnia stíhame francúzske raňajky v centre a krátky výlet skútrom na neďalekú pláž El Portillo za mestom. Aj keď to nie je taká topka, ako pláž Onda z predchádzajúceho dňa, svoj štandard si drží vysoko. Je to krásna kombinácia jemného piesku, paliem a priezračnej vody. Pláže na Dominikáne majú proste niečo do seba. Po návrate na náš Hotel El Balata vraciame skúter a ja ešte symbolicky na pár minút skáčem do bazéne. Popoludní už berieme taxík priamo na zastávku, odkiaľ zahájime náš presun do mesta Puerto Plata ďaleko na severe.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *