Na checkchpointoch žiadne výraznejšie zdržanie a po niekoľkých dlhších zastávkach prichádzame do Káhiry niekedy okolo ôsmej večer. Na naše prekvapenie prichádzame v Káhire v Gíze na to isté námestie, kde sme boli ubytovaní aj prvú noc. Tento krát sa však náš hotel nachádza na protiľahlej strane. Na recepcii si vysvetľujeme menšie nedorozumenie, keď sa nám manažér hotela snaží vysvetliť, že v cene za hotel nie sú započítané dane a poplatky vo výške 27 percent. Nakoniec s cenou súhlasíme, aj tak je stále dobrá. Manažér hotela sa na oplátku snaží vylepšiť image a dáva nám kľúče od najlepšieho apartmánu ktorí majú v ponuke. Oproti prvej noci, kedy sme spali v izbe, kde nefungovala ani toaleta, tu máme obrovskú manželskú posteľ, gauč, televíziu, sprchový kút, dokonca aj vírivku. Zo strechy hotela je opäť krásny výhľad na pyramídy.
Na druhý deň ráno raňajkujeme na streche a vychutnávame si výhľady. Tentokrát sme dostali lístky do prvej rady a pyramídy so sfingou sa nachádzajú priamo pred nami. Po raňajkách vyrážame priamo k ním, aby sme si ich obzreli z bezprostrednej blízkosti. Zopár miestnych obchodníkov a sprievodcov motajúcich sa okolo vchodu do areálu musíme ráznejšie odmietať a odháňať, pretože okolo nás krúžia ako muchy. Nedajú sa odbiť jednoduchou vetou “nemáme záujem”. Ako prvú obdivujeme kamennú sfingu, ktorá kedysi v dávnych časoch strážila cestu z Nílu až k pyramídam, kadiaľ robotníci prepravovali obrovské kamenné bloky potrebné na stavbu starovekého monumentu. Aj napriek tomu, že je čiastočne poškodená a chýba jej nos, má svoje čaro a vidieť fragmenty toho, aká nádherná táto stavba kedysi bola. Predsa len sa pred nami zjavila bájna staroveká sfinga, ktorú sme doteraz videli len na stránkach učebníc dejepisu a katalógov cestovných agentúr. Vďaka koróne je tu len niekoľko turistov prevažne ruskej a egyptskej národnosti, ktorí robia rôzne kreácie a snažia sa zachytiť čo najkrajšiu fotku. My sa miesto toho pomaly presúvame ďalej, bližšie k veľkej Cheopsovej pyramíde.
Celkovo je na poli v Gíze osem pyramíd. Prvá je Veľká Cheopsova pyramída, pri ktorej sa nachádzajú tri menšie pyramídy faraónovej sestry a matky. Hneď vedľa je pyramída jeho syna Chufrého a tretia pyramída patriaca faraonovi menom Menkaure, pri ktorej sa nachádzajú dve menšie pyramídy patriace jeho príbuzným. Kupujeme si klasické vstupné do areálu s možnosťou návštevy Chufrého pyramídy. Najskôr obkrúžime okolo Cheopsovej pyramídy a na chvíľu sa zastavíme pred vchodom. Samotný vchod čiastočne zničený na mňa vplýva magickým spôsobom, pretože túto fotku si pamätám už z detských čias z cestopisných kníh. Keď sa fotíme pred vchodom, strážca nás zavolá kúsok dovnútra a spraví nám zopár fotiek. Ovládol ma pocit, ako by sa mi splnilo niečo veľké. Mali sme trochu šťastie samotný vstup do Cheopsovej pyramídy je pomerne drahý. Pocit, že človek stojí vo vnútri stavby, ktorá bola postavená pred 4500 rokmi, je zvláštny. Miešajú sa pocity úžasu, obdivu aj uznania voči starovekým Egypťanom, ktorí dokázali už pred 4500 rokmi vybudovať tento monument. Ako jediný zo starovekých divov sveta aj napriek vplyvom času stojí dodnes. Keď stojíte na úpätí Veľkej Cheopsovej pyramídy a pozeráte sa priamo na vrchol, je to ohromujúce. Nachádza sa pred vami obrovská hora z kameňov, ktorú vybudoval človek v časoch, keď na našom území neexistovala žiadna vyspelá civilizácia. Starovekí Egypťania dokázali takmer dokonale opracovať kameň a z kamenných blokov vystavať pyramídu vysokú 139m.
Susediaca pyramída patrila Cheopsovmu synovi Chufremu. Jeho pyramída je trošku iná, je zhruba o 2 metre nižšia a na rozdiel od Cheopsovej pyramídy, na ktorej chýba kúsok vrcholu, Chufrého pyramída má samotný vrchol celkom slušne zachovaný. Pomerne ľahko rozoznateľná je vďaka povrchovej úprave a hladkému kameňu, ktorý pokrýval samotné kvádre. Z dokumentu o egyptských pyramídach sa dozvedám, že na tomto hladkom povrchu bola ešte jedna vrstva z alabastru, ktorý za jasného počasia odrážal lúče, takže pyramída doslova žiarila. Do Chufreho pyramídy vchádzame malým vchodom a zostupujeme stiesnenom chodbou stále hlbšie a hlbšie a nakoniec prichádzame do veľkej sály, kde je umiestnený granitový sarkofág. Pri vychádzaní von z pyramídy si všímame vetracie šachty, ktoré boli starovekými staviteľmi dômyselne prepracované, aby dovnútra privádzali čerstvý vzduch. Pri poslednej tretej Menkaureho pyramíde zase vidíme časti opracovaných kamenných prvkov z granitu, ktoré sa používali ako vonkajšia ochranná vrstva pyramídy umiestná na žulových blokoch.
Veľmi nás teší, že sme tieto pamiatky mohli navštíviť v období, keď nie sú preplnené turistami. Áno, aj teraz sú tu turisti, aj teraz sú tu predavači a otravní sprievodcovia na ťavách. Ale je ich podstatne menej, ako v období pred Covidom. Okolo obeda je slnko najsilnejšie a aj napriek tomu, že je začiatok marca, teplota môže dosahovať cez 30 stupňov. Nechceme si ani predstaviť, čo je tu v lete. Unavení z chodenia a zo slnka sa okolo obeda vraciame na hotel. Náš známy Chalid, ktorého sme stretli v Siwe, mi píše, že dnes skončil skôr a mohli by sme sa popoludní stretnúť. Okolo tretej po nás prišiel autom na hotel a vyrážame do centra Ak sa vám premávka v Gíze zdá šialená, potom cesta do centra začína byť to práve dobrodružstvo. Všade hluk trúbenie áut predbiehanie sprava, tlačenica na kruháčoch, smrad, smog a odpadky. Raz darmo, aglomerácia s 20 miliónmi obyvateľov je jeden obrovský a nikdy neutíchajúci kolos. Do centra sa dostávame po necelej hodine jazdy. Myslím, že Káhira by mohla byť kľudne zaradená do seriálu Top Gear s názvom Don’t Drive here.
V centre sme si to namierili priamo k jednej z najznámejších pamiatok, a to je historická citadela nachádzajúca sa na kopci nad mestom. Mali sme však smolu a dorazili sme tam až po 16:30, takže vrátnik nás už dnu nepustil. Jediné, čo sme mohli spraviť, je prejsť sa okolo zvonku. Zamierili sme k neďalekej mešite, ktorá patrí taktiež k najznámejším pamiatkam v Káhire – mešite Hassana II. Tu už bolo taktiež zatvorené, ale miestny vrátnik sa nechal ukecať a pustil nás aspoň do areálu, aby sme si mohli obzrieť krásnu výzdobu dekorácie na čelnej strane mešity. Odtiaľ sme sa vydali v rámci širšieho centra až k mešite Báb Zuweila, ktorá je známa dvoma vysokými minaretmi, z ktorých je dobrý výhľad na celé mesto. Pokiaľ ste dvaja, každý z vás môže vyliezť na jeden z minaretov a navzájom si môžete spraviť parádne fotky. Cesta v centre začína byť naozaj dobrodružná. Cestičky sa postupne viac a viac zužujú, no miestni na to nedbajú a jazdia ako kaskadéri. Podobne ide aj náš známy Khalid. V preplnenej úzkej uličke sa mu dokonca podarilo oškrieť celú pravú časť auta. Preto radšej parkujeme a vydávame sa do uličiek pešo.
Kupujeme si egyptské koláče, aby sme ochutnali miestne sladkosti plné cukru. Všade vôkol nás je živý ruch a vyzerá to tu ako na trhovisku. Predavači pouličného jedla, kopy zeleniny a ovocia, predajcovia korenín, ručná výroba kobercov a pekárne s čerstvým chlebom, ktorý rozvoniava všade navôkol. Vedľa Bab Zuweila sa nám vďaka Khalidovi podarilo prehovoriť strážcu mešity, ktorý nám rozsvietil a pustil nás dnu. Pestrá výzdoba dávala tušiť, že sa jedná o mešitu s bohatou históriou. Menšie nádvorie patriace do areálu sa v stredoveku využívalo ako centrum vzdelanosti a rozvoja. Nakoniec sa presúvame k jednej z brán do starého mesta Bab Al-futuh a uličkami sa vydávame na prechádzku nočnou Káhirou. Nasávame atmosféru nočného života, všade veľa mladých ľudí, vedľa nás hrá živá hudba, nikto nerieši covid. Na terase jednej z kaviarní si dávame typický egyptský čaj a bavíme sa s Khalidom o najrôznejších témach. Povedal nám o islame, vysvetlil, ako funguje Ramadán. Na oplátku bol veľmi zvedavý na to, ako to funguje u nás v Európe.
Pri našich rozhovoroch sme sa strácali stále viac a viac v spleti uličiek starého mesta. Pamiatky už boli síce zatvorené, ale večer boli krásne nasvietené, veľmi fotogenické aj zvonku. Prešli sme okolo známeho komplexu mešity Qalawoon a cez trhovisko Khan El Khalili. Ako street food sme vyskúšali arabský chlieb plnený jahňacou pečienkou pripravenou s bylinkami. Jedlo chutné a dokonca nám z toho na druhý deň nič nebolo. Na záver večera a našej tour po centre Káhiry sme skončili na jednom z káhirskych mostov cez rieku Níl. Všade navôkol nás žiarili svetoznáme značky hotelových komplexov ako Kempinski, Mariott a podobne. My sme však boli vďační za náš hotel v Gíze, mimo tohto rušného šialenstva, ktoré sa v centre odohráva. S Khalidom sme sa nakoniec rozlúčili pred naším hotelom. Vymenili sme si Facebook a pozvali ho k nám na Slovensko alebo do Česka, kde ho veľmi radi privítame. Na druhý deň ráno nás čakali posledné raňajky na terase hotela s výhľadom na pyramídy. Ešte posledný pohľad na staroveký div sveta, ktorý leží pred nami na dosah ruky. Dnes nás čaká zhruba sedemhodinový presun z Káhiry do Luxoru.
