Odchod z Káhiry je rovnako divoký ako príchod. Množstvo trúbiacich aut na vozovke striedajú menšie uličky. Najviac je, keď nás navigácia zavedie niekde na periférii mesta prašnou uličkou k vlakovému podjazdu širokému tak na jedno auto. Vtedy máme pocit, že si z nás navigácia robí srandu. Napokon sa ale výpadovku dostávame von z mesta a od pouličných predajcov kupujeme ovocie a vyrážame. Keď sme sa rozhodovali o lokalite ubytovania v Luxore, Gabika prišla s nápadom, aby sme si niečo bookli na západnom brehu rieky Níl. To sa ukázalo, ako skvelý nápad. Samotný Luxor je pomerne rušné turistické mesto. Naproti tomu západná časť vám ponúka pokojnejšiu atmosféru bez hluku s menšími terasami a reštauráciami priamo pri rieke Níl. Jednou z nich bola aj terasa, kde sme zakotvili na večeru po našom príchode a vybalení sa na hoteli. Bol to rodinný podnik, kde nás obsluhoval starší usmievavý pán majiteľ. Veľmi dobre hovoril po anglicky a má manželku z Rakúska. Áno, aj tento večer sa konali hody. Egyptské jedlo bolo vynikajúce. Začali sme známym Baba ganough (pasta z rozmixovaného baklažánu) a humusom s tahini ako predjedlo. Jemne udusené hovädzie mäso s omáčkou, čerstvá zelenina nasledovali hneď za tým a na záver ešte čerstvý ovocný džús.
Ubytovanie sme mali tiež super. Bolo to niečo medzi hotelom a hostelom. Čisté, upravené, s terasou na streche a výhľadom na všetky strany navôkol. Cena sedem a pol eura na osobu na noc za čistú izbu s veľkou manželskou posteľou, súkromnou kúpeľňou, terasou na streche a krásnym výhľadom, dobrými raňajkami a menším bazénom v záhrade to bola naozaj skvelá ponuka. Egypt bol v staroveku považovaný za obilnicu vtedajšieho sveta. Presnejšie platilo tvrdenie, že povodie rieky Níl bolo obilnicou Egypta a vtedajšieho sveta, pretože väčšina územia Egypta je kamenistá, nehostinná krajina a púšť. V okolí Luxoru bolo vidieť, že priamo údolím pretekajú viaceré vodné kanály, ktoré tam za tie roky vytvorili ľudia, aby na svoje polia dotiahli zavlažovanie. V diaľke sa síce črtali obrysy vysokých skalných a nehostinných hôr, avšak v údolí všade okolo nás vládol čulý ruch. Všade sa rozprestierali úrodné polia s obilím, palmy, lúky a zeleň. Centrum Luxoru sa nachádza na opačnom brehu rieky Níl a v diaľke sa črtajú obrysy Luxorského chrámu.
Dnešný deň sme však plánovali stráviť na tomto západnom brehu. Ako prvé miesto sme si vybrali známy zádušný chrám kráľovnej Hatšepsut, ktorá bola prvou faraónskou panovníčkou na egyptskom tróne. Bola to panovníčka, ktorá do krajiny po rokoch vojny priniesla mier, prosperitu, rozvoj vzdelania a kultúry. Chrám kráľovnej Hatšepsut je toho dôkazom. Rozsiahly chrám vytesaný do skaly neďaleko údolia kráľov patrí medzi skvosty starobylej egyptskej kultúry. Stúpajúc po schodoch vedúcich do vyšších úrovní chrámu a pri pohľade na obrovské sochy zdobiace priečelie chrámu sme si to začali naplno uvedomovať. Samozrejme, nechýbali výjavy zo života Egypťanov, mytologické príbehy, vyobrazenia božstiev, panovníkov a hieroglyfov, ako aj farebné maľby zdobiace steny chrámu. I keď je len začiatok marca, akumulované teplo v okolí skál začína byť neúnosné už v dopoludňajších hodinách. Preto zhruba po hodinke opúšťame chrám a utekáme sa schladiť do bazéna naspäť na hotel.
Popoludní vyrážame navštíviť jednu z najvýznamnejších pamiatok v tejto oblasti – Údolie kráľov. Ihneď pri platení vstupeniek na pokladni sa nám prihovára jeden z Egypťanov, či nemáme záujem o sprievodcu. Najskôr sme si mysleli, že to bude jeden z mnohých potulných sprievodcov, ktorí ani nevedia poriadne po anglicky a za pár jednoduchých viet si hneď vypýtajú prepitné. Mýlili sme sa a neskôr sa ukázalo, že tento pán sa v dejinách starovekého Egypta naozaj vyzná. Zjednali sme si s ním cenu a vyrazili sme objavovať hrobky do Údolia kráľov. K základnej vstupenke patria vstupy do troch ľubovoľných hrobiek, okrem hrobky Tutanchamona, ktorá je za extra príplatok. My sme sa rozhodli navštíviť hrobky iných troch panovníkov – Merenptah, Ramses 3. a Ramses 9. Boli sme veľmi spokojní so službami nášho sprievodcu, ktorý nám toho povedal skutočne veľa o histórii starovekého Egypta, o súvislostiach a vzťahoch, ktoré vtedy v starovekom Egypte vládli. Vďaka nemu sme zistili, že v údolí kráľov je do dnešného dňa objavených dovedna 63 hrobiek. Väčšina z nich bola narušená, či už vykrádačmi hrobov, alebo kňazmi, ktorí sa niektoré staršie múmie snažili zachrániť pred skazou. Všetky hrobky boli krásne vyzdobené pestrofarebnými maľbami a hieroglyfmi. Často krát sa tam opakovali motívy života a smrti, uctievania božstiev, vítanie panovníka medzi bohmi, motívy posledného súdu a motívy posmrtného života. Niektoré hrobky zostali nedokončené, a tak dnes slúžia ako živá ukážka toho, ako sa kedysi budovali. Pri nazretí do kultúrnej vyspelosti starovekých Egypťanov sme zostávali v úžase. Ako je možné, že takto vyspelá kultúra dokázala existovať už pred viac ako 3000 rokmi?
Nabití dojmami a informáciami sme sa s naším sprievodcom rozlúčili a pobrali sa späť do mesta. Po návrate z Údolia kráľov nám domáci poradil, kde v prístave nájdeme loďku, ktorá nás prevezie do centra Luxoru. Za pár korún sme pred západom slnka vyrazili na krátku plavbu na pravý breh rieky Níl, do historického centra Luxoru. V centre sa okamžite zhrklo množstvo sprievodcov a taxikárov, ktorí nám za poplatok chceli pomôcť a previezť nás po okolitých pamiatkach. Raz darmo, nachádzame sa v období mimo sezóny a turistov je málo. Nechcú si teda nechať ujsť kšeft a chvíľami sú naozaj otravní. My sme však rozhodnutí. Chceme sa len v kľude poprechádzať a pozrieť si Luxorský chrám, ktorý patrí spolu s neďalekým chrámovým komplexom v Karnaku, s Údolím kráľov a pyramídami v Gíze medzi najvýznamnejšie egyptské pamiatky. Luxorský chrám bol korunovačným palácom, kde sa nechávala korunovať väčšina egyptských faraónov. Zodpovedá tomu aj charakter stavby. Je to obrovská megalomanská stavba. Pri vchode do areálu vás vítajú ohromné sochy vytesané do obrovských kamenných blokov, ktoré sem boli dopravené po rieke Níl až z Asuánu. Večerné prítmie spolu s osvetlením dodáva jednotlivým zákutiam chrámu zvláštne čaro. Obchádzame nádvoria a siene lemované obrovskými stĺporadiami zdobenými náboženskými výjavmi. Svojho času v starovekej ríši patrili medzi najväčšie kultúrne skvosty. Po plavbe naspäť na západný breh opäť končíme v reštaurácii u usmievavého starého pána.
Ďalšie ráno na streche hostela cvičíme jogu. Po raňajkách volíme voľnejšie dopoludnie pri bazéne, a tak sa iba kúpeme, kŕmime ovocím a čítame knihy. Napoludnie odchádzame z hostela a chystáme sa do Karnaku vzdialeného asi 5 kilometrov od Luxoru. Po vstupe do areálu chrámového komplexu v Karnaku platíme nášho druhého sprievodcu, ktorý je ale o poznanie slabší, než náš prvý sprievodca v Údolí kráľov. Prechádzame postupne viaceré chrámové komplexy lemované obrovskými stĺporadiami, gigantickými sochami faraónov a ich božstiev. V areáli Karnaku sa nachádza mnoho chrámov zasvätených najrôznejším božstvám. Podobizeň kráľovnej Hatšepsut sa však v jej chrámoch v Karnaku nezachovala, pretože väčšina jej vyobrazení bola zničená jej synom a nástupníkom Tuthmosom 3. Slnko a teplo je takmer neznesiteľné. Teplota vzduchu musí dosahovať takmer 35 stupňov. Po dvoch hodinkách odchádzame z Karnaku a vydávame sa na náš posledný presun do Hurghady, kde celá naša cesta pred deviatimi dňami začala.
