Oáza Siwa – perla Sahary 1

  • by

Diaľnica z Káhiry bola v pomerne slušnej kondícii, a tak nám cesta ubiehala rýchlo. Po niekoľkých hodinách v aute sme sa rozhodli spraviť si menšiu zastávku. V mieste, kde sa diaľnica približovala k stredozemnému moru, sme sa odpojili a vyrazili na pobrežie. Na viacerých miestach sme sa stretli s blokmi budov, ktoré boli zrejme vystavané len nedávno, ale vyzerali ako neobývané. Život bol len na vrátnici, kde nás vždy otočili a poslali preč. Nakoniec sme sa dostali na pláž hneď vedľa starého hotelového komplexu, ktorý zažil časy svojej najväčšej slávy pred mnohými rokmi. Dnes tu zostali už len opustené plážové vilky a starý schátraný bazén v jednej z častí zaplnený odpadkami a pieskom. Niekoľko stoviek kilometrov sa diaľnica vinie popri pobreží so stredozemným morom a až v meste Marsa Matruh sa cesta náhle stáča na juh a mení sa na klasickú dvojprúdovku. Postupne sa v okolí vytráca všetka zeleň a vôkol nás je len piesok a kamene, nehostinná pôda, krajina nikoho. Teraz už len záverečných 350 km a budeme v oáze. Počas tohto úseku cesty prechádzame cez 3 checkpointy vojenskej hliadky, ktorá nám skontroluje pasy a po zodpovedaní otázok typu prečo a kam ideme nás púšťa ďalej. Na mnohých miestach je cesta poškodená početnými jamami a nie je ľahké dobrzdiť, aby sme nezničili auto. Asi najbláznivejší moment počas cesty do Siwy prichádza vtedy, keď sa cesta rozdvojuje a navigácia nás privádza do zakázanej vojenskej zóny. Tesne pred vstupnou bránou sme sa však stihli otočiť a celý areál obísť. Na niektorých úsekoch asfaltka úplne chýba a ideme len po spevnenej ceste. Nanešťastie štrk je postriekaný asfaltom a my si totálne zašpinime od asfaltu celé auto.

Napokon prichádzame do Siwy za tmy večer. Niekedy okolo deviatej hodiny. Po chvíli hľadania nachádzame náš hotel a ubytujeme sa. Onedlo už sedíme v známej miestnej reštaurácii Abdu restaurant, kde sme si po náročnom dni plnom presunov a cestovania dopriali poriadnu hostinu. Nasledujúce ráno tak trochu ležérne vyspávame a po výdatných raňajkách vyrážame na prieskum oázy. Chceme sme si obzrieť chrám boha Amuna, ktorý tu dal vystavať ešte Alexander Veľký. Mysleli sme si, že keď sme v oáze, všetko bude blízko. Vybrali sme sa tam teda pešo a cesta nám trvala takmer pol hodinu. Prašnými cestičkami pomedzi datľové palmy sa nám dokonca podarilo trošku zablúdiť. No vďaka miestnym deťom, ktoré nám ukázali cestu, sme to napokon našli. Pred nami sa nachádzal menší pahorok s opevnením a na vrchole chrám. Až sem podnikol náročnú výpravu veľký panovník a tu sa nechal Alexander Veľký korunovať za vládcu Egypta a potomka starovekých bohov, čím si upevnil svoj nárok na egyptský trón. Prvýkrát sa nám naskytol úžasný výhľad na celú oázu, ktorá sa nám rozprestierala pri nohách. Nespočetné množstvo ďatľovníkov ohraničených Siwskymi jazerami na jednej strane a skalným masívom na druhej strane vytvárali skutočnú oázu v srdci egyptskej púšte.

Slnko začínalo pripaľovať a vonku bolo naozaj teplo, keď nám na ceste zastavil slušne odetý Egypťan so svojím autom a ponúkol nám, že nás zvezie. Rozhodli sme sa jeho ponuku prijať a zviezť sa s ním do centra historického mestečka v centre oázy. Cestou sme sa dali do reči a zistili sme, že sa volá Chalid a je v Siwe na výlete podobne ako my. Pochádza z hlavného mesta Káhiry, kde prevádzkuje niekoľko lekární. V centre historického mestečka sme spoločne vystúpili na Šali Fortress, čo bola hlinená pevnosť, ktorú v staroveku obývali berberi a beduíni, a ktorá chránila obyvateľov oázy. Prekvapivo zachovalá hlinená pevnosť na mňa urobila dojem. Odtiaľ sme už zamierili na okraj mesta, kde bola naším cieľom hora Gabal al Mawta, v preklade hora mŕtvych. Bol to totiž kopec, do ktorého miestni obyvatelia už v staroveku kopali a hĺbili pohrebné jamy a ukladali ostatky svojich blízkych. Po krátkom výstupe na vrchol sa nám naskytol opäť nádherný výhľad na celú oázu. Hora mŕtvych z vrcholu pripomínala obrovský ementál prevŕtaný krížom-krážom pohrebnými šachtami. Do dvoch najvýznamnejších z nich sa nám vďaka miestnemu správcovi a Chalidovi, ktorý to dohodol, podarilo nazrieť. Po prvýkrát sme tak zazreli starobylé egyptské fresky, ktoré zdobili spolu s egyptskými hieroglyfmi a maľbami steny týchto hrobiek. Na konci prehliadky nás sprievodca zavolal k sebe na čaj, čo je miestna tradícia. Podáva sa silný čierny čaj v malých pohárikoch pripomínajúcich štamperlíky. Popoludní sme sa s Chalidom museli rozlúčiť, pretože sa ponáhľal na dohodnuté safari na púšti. My sme sa vrátili na hotel, kde sme sa na chvíľku schladili a oddýchli si.

Neskôr popoludní sme vyrazili za mesto za ďalšou miestnou atrakciou, ktorou sú slané jazerá, kde voda obsahuje podobnú koncentráciu solí ako v mŕtvom mori. Viedla k nim dlhá opustená cesta krížom cez Siwske jazero. Keď sme k ním dorazili, boli sme tam okrem jednej miestnej egyptskej rodiny s deťmi úplne sami. Najskôr sme sa len prechádzali okolo a obdivovali najrôznejšie tvary soľných obrazcov vytvorených prírodou na brehoch týchto slaných bazénov. Po chvíli sme sa odhodlali a v jednom sa okúpali. Prvá šla Gabika a trochu si ľahla do slanej vody. Aj keď bola trošku studená, eufória prevládla. Pocit, keď sa bez pohybu vznášate na hladine ako pierko je jedinečný. Ako druhý som zamieril do vody ja. Hodnú chvíľu sme sa zabávali, pózovali jeden druhému a snažili sa zachytiť čo najlepšiu fotku. Samozrejme nesmela chýbať póza, pri ktorej s vyloženými nohami čítame vo vode noviny. Keď sme sa vybláznili, nastal čas rýchlo sa opláchnuť a vrátiť na hotel. Potrebovali sme si dať sprchu skôr, než nastane alergická reakcia kože, ktorá by po nejakom čase pri takto vysokej koncentrácii soli začala protestovať.

Večer po zotmení sme vyrazili z hotela smerom do centra a vydali sme sa túlať uličkami. Na trhovisku sme si nakúpili nejaké ovocie a pri jednom suvenírovom obchode sme sa dali do reči s miestnym predajcom. Onedlho však vysvitlo, že je to sprievodca pre safari na púšti a veľké terénne auto odparkované pred obchodom patrí jemu. Zavolal nás k sebe do obchodíku na čaj a ponúkol nám výlet na púšť. Po chvíli zjednávania a výbornom čaji sme sa napokon dohodli  na sume 1200 egyptských libier za safari s čajom, večerou a prespaním v kempe na púšti. Super deň sme napokon zavŕšili už tradične výbornou večerou v Abdu reštaurácii.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *