Egypt – krajina faraónov

Egypt sa v mojom ponímaní veľmi dlho nachádzal medzi krajinami preplnenými klasickými dovolenkármi, čo v mojich očiach pôsobilo neatraktívne a odrádzalo ma od návštevy. Aj napriek tomu, že som vždy mal rád históriu a už ako malý som v knižkách hltal príbehy dávnej Egyptskej ríše, ktorá už pred 4500 rokmi stavala obrovské pyramídy. V dnešnej pandemickej dobe pri mnohých uzatvorených krajinách a obmedzeniach sú však cestovateľské možnosti značne obmedzené. Egypt patrí medzi najdostupnejšie exotické destinácie, ktoré zostali otvorené turistom s negatívnym PCR testom. Navyše existuje priame letecké spojenie (aj keď nie najlacnejšie) vďaka charterovým letom do turistických letovísk.

Keď ma už dlhšie trápil cestovateľský absťák, objavili sa na cestovateľských skupinách príspevky a fotky z ciest po Egypte. Rozhodnutie potom padlo rýchlo. Otázkou ostalo už len načasovanie. Pôvodne sme mali naplánovanú cestu na 3 týždne do Brazílie, ktorá sa ale kvôli pandémii zrušila. Využili sme teda nahlásené voľno a vyrazili na 12 dní na roadtrip do Egypta. Klasické vybavovačky typu kúpa leteniek, rezervácia auta, poistenie a itinerár sme riešili na poslednú chvíľu. Nebolo totiž isté, či nebude zrušená možnosť vycestovať aj do tejto krajiny. Nechceli sme, aby sa opakovala príhoda z minulého roka, keď nám pandémia prekazila kompletne pripravený a naplánovaný výlet do Juhoafrickej republiky a Namíbie.

Ihneď po príchode do Hurghady a vystúpení z príletovej haly nám začali dotieraví taxikári ponúkať svoje služby a neprestali ani potom, ako sme im oznámili, že máme zarezervované vlastné auto. Bola to predzvesť toho, čo máme čakať od dotieravých obchodníkov počas celého pobytu v Egypte. Po chvíli hľadania sme sa napokon stretli s pracovníkom Europcaru, podpísali nájomnú zmluvu, prevzali auto a vyrazili smer Káhira. Čakala nás 5 hodín dlhá cesta. Občasné porušenie dopravných predpisov sme zo začiatku brali s úsmevom. Neskôr sme nad nimi krútili neveriacky hlavou. Niektoré kaskadérske kúsky nás však neprestali udivovať až do konca cesty. Samotná cestná sieť bola v pomerne slušnom stave – diaľnice, cesty 1. triedy. Občas sa však na cestách vyskytovali neoznačené jamy a výmole, ktoré pri rýchlosti 120km/h mohli narobiť šarapatu. Benzín je tu lacný, cca 0,6€/l. Celkovo sme za 9 dní najazdili na požičanom Kia Cerato 3118 km a nemali ani raz defekt. Na cestách plných odpadkov a jám slušný úspech.

Cestou z Hurghady do Káhiry sme sa len zoznamovali s dopravnými zvykmi na cestách. Samotná Káhira už bola úplne iná káva. S 20 miliónmi obyvateľov je to 10. najväčšia aglomerácia na svete a vstúpiť tam autom chce odvahu a slušné zurčnosti za volantom. Miestna premávka vás úplne pohltí. Nájdete tam všetko od starých polorozpadnutých áut cez vozíky s oslami, alebo ťavy. Neskutočná premávka, kde každý trúbi a snaží sa predbehnúť toho druhého, aby sa niekam dostal skôr. Našťastie sme si zajednali ubytovanie na okraji mesta a nemuseli sme sa predierať naším autom až do centra. Na hostel v Gíze sme dorazili až večer, niekedy okolo desiatej. Predchádzalo tomu blúdenie uličkami na predmestí Káhiry. Na viacerých miestach sa konali oslavy alebo svadby. Jedna úzka ulička bola kompletne zablokovaná tak, že tam bol postavený svadobný stan. A tak sme to museli otočiť a obchádzať okolitými uličkami pripomínajúcimi labyrint.

Prvý hostel, ktorý sme zajednali cez Booking, nebol dostupný. Majiteľ nás presmeroval do susedného na poslednú chvíľu, nemali sme čas to riešiť, a preto sme súhlasili. Po ubytovaní sa v hosteli sme však zistili, že posteľné prádlo je špinavé, a tak sme chceli izbu reklamovať. Dostali sme na výber inú, no aj tam boli špinavé vankúše a uteráky. Nočný strážca hostela nám ich ochotne vymenil a my sme si povedali, že jednu noc tam zvládneme a vyspíme sa. To sme však ešte nevedeli, že nefunguje toaleta. Čo by ste však chceli, keď platíte za izbu 260 korún pre dvoch s raňajkami. 🙂 Na ulici pred hostelom bola parkovacia stanica pre kone a ťavy, ktoré miestni používajú na prepravu turistov v okolí pyramíd. Pri zaspávaní sme sa cítili ako na divokom západe, keď každú chvíľku bolo počuť zvonku cval koní na asfaltovej ceste. Aby toho nebolo málo, začali na ulici štekať a zavíjať miestne psy. Ráno sme vyliezli na strechu hostela, kde bola terasa a podávali sa tam raňajky. Po strastiplnej noci nás čakalo milé prekvapenie. Krásny výhľad na pyramídy a veľmi chutné raňajky aspoň čiastočne vykompenzovali predchádzajúce dojmy. Po raňajkách sme ešte zariadili potrebné nákupy a vydali sa smer Siwa. S prestávkami nás čakalo 10 hodín v aute. Na okraj Káhiry sme zastavili u pouličného predajcu na nakúp nejakého ovocia a vody na cestu. Zatiaľ, čo som s miestnou predavačkou rukami-nohami dohadoval cenu za čerstvé hrozno, jahody a guavu, Gabika sledovala chlapcov pretekajúcich sa v kaskadérskych kúskoch so svojimi tukmi.