Raňajkujeme skoro ráno, lúčime sa s kamošmi, Aminiho hostelom a berieme taxík do prístavu. Tam už čaká trajekt, ktorý nás prevezie do protiľahlého mesta Bandar Abbas. Z Bandaru letíme iránskymi aerolinkami (veľmi pohodlné) späť do Teheránu. Do Teheránu sme dorazili predpoludním a ešte nám zostal celý deň na mesto. Zuzka sa chce poprechádzať a dokúpiť nejaké suveníry, ja sa teším hlavne na návštevu vychýrenej Pokladnice národných klenotov. Už z diaľky bolo vidieť množstvo bezpečnostných opatrení. Skenery, kontroly v celej budove a pri vstupe do samotnej pokladnice v podzemí prechádzame cez niekoľko ochrankárov a hrubé pancierové dvere. Po vstupe do pokladnice však chápeme, prečo všetky tie procedúry. Vzácnejší poklad a klenoty som nikdy nevidel. Rôzne predmety vykladané zlatom a drahými kameňmi. Zlatý glóbus, kde svetadiely sú vykladané diamantmi a smaragdami. Rôzne poháre, misy, čaše, šable zdobené tými najlepšími zlatníkmi v krajine. Vrcholom boli kráľovské klenoty vykladané diamantmi. Ešte aj posteľ bola obložená zlatom a drahými kameňmi. Proste poklad, ako z rozprávky.
Na záver dňa sme zavítali na námestie, kde v 1971 vyrástol monument – Bordž-e ázádí, ktorý dal šáh postaviť pri 2500 výročí vzniku Perzskej ríše. Večer sme zakončili u nášho známeho couchsurfera Abbasa. Tento krát sme tam neboli sami a stretli sme sa u Abbasa spolu s ďalšími cestovateľmi. Bol tam Bernhard z Nemecka a jeden maďarsko – vietnamský pár, ktorý cestoval na bicykloch z Maďarska až do Vietnamu. Po pár hodinách spánku nás v noci čakal koniec jedného veľkého dobrodružstva a let domov.
