Našou poslednou destináciou pred návratom do Teheránu a letom domov bol ostrov Qeshm v Perzskom zálive. Cesta zo Shirazu na pobrežie trvala celú noc. Ráno sme chytili trajekt a po presune trajektom ešte nasledoval transport po ostrove. Vystúpili sme na okraji nejakej dediny uprostred ničoho a prvému taxikárovi ukázali adresu v arabčine, kam nás má zaviezť. Bol to hostel pána Aminiho, ktorý nám odporučil Vlado na svojej cestovateľskej prednáške. Rezerváciu sme mali dohodnutú vopred. Hostel bol ako oáza uprostred polopúšte. Všade okolo len ošumelé domy, piesok, kozy a horúce slnko nad hlavou. Naproti tomu hostel s klimatizovanými izbami, kde sa spalo na zemi na matracoch, s jednoduchým vybavením a objednanou večerou. Proste raj.
Hneď prvý deň po príchode nás čakal menší výlet do neďalekej rezervácie mangrovníkových lesov. So starším pánom, ktorý nehovoril ani slovensky ani anglicky, sme nasadli do člna a vydali sa na okružnú plavbu okolo zátoky s lesmi. Z jeho hatla-hatla prednášky sme pochopili asi toľko, že mangrovníky dokážu rásť v slanej morskej vode vďaka symbióze s inými rastlinami, ktoré im prefiltrujú slanú vodu a zbavia ju soli. Na jazykovú bariéru celkom dosť. Okrem toho sme videli aj množstvo vtáctva a staré drevené rybárske lode plaviace sa v zálive, ktoré svojim zjavom skôr pripomínali historické múzeum na vode.
Neskôr popoludní sme sa vydali s miestnym šoférom z hostela na výlet do hviezdneho údolia Stars valley. Je to časť planiny, kde eróziou narušený povrch horniny zvetral a prepadol sa a vznikli tam rozmanité skalné útvary a rokliny. Medzi týmito skalnými výtvormi vedú úzke chodníčky, kde sa môžete túlať, ale aj ľahko stratiť. Občas si pripadáte ako na mesiaci, občas sa vám podarí vyliezť na vrchol s výhľadom na tento nevšedný skalný labyrint. Večer po návrate späť na hostel nás čakalo milé prekvapenie, keď sme sa tam stretli s Vladom z pražskej prednášky, ktorý bol na ostrove Qeshm aj s kamarátkou. Večer sme strávili spoločne a dohodli sa, že ďalší deň spolu vyrazíme na výlet na opačnú stranu ostrova. Aminiho syn nám robil osobného šoféra a my sme sa skoro ráno vydali na výlet za najhodnotnejšími atrakciami tohto malého ostrova. Čakali na nás totiž soľné jaskyne a údolie Chahkuh.
Skoro ráno hádžeme do seba raňajky a celí vzrušení vyrážame na výlet. V aute púšťame cez konektor slovenské pesníčky a užívame si cestu. Dobrá nálada graduje, keď nám cestu skríži stádo divokých tiav. Fotíme sa s nimi, ale jedna sa nebezpečne priblížila. Chcela sa zrejme bozkávať, ale neumyla si ráno zuby, tak sadáme do auta a pokračujeme. Vody Perzského zálivu obmývajú ostrov a vytvárajú na opačnej strane ostrova krásne ľudoprázdne pláže. Žiaľ, aj tu je vidieť dôsledok znečistenia a aj keď tu nie sú žiadne ľudské obydlia, na plážach sa povaľujú odpadky vyplavené z mora.
Konečne prichádzame na parkovisko k prvej soľnej jaskyni. Našli sme ho hlavne vďaka znalostiam nášho lokálneho sprievodcu, ktorý nás berie priamo do prvej jaskyne neďaleko parkoviska. Veľké davy by ste tu čakali márne. K jaskyni a v jaskyni žiadne značenie. Tesne pred vstupom pozorujeme zvláštne zafarbené horniny všade navôkol. Vstupujeme dnu a postupujeme hlbšie a hlbšie do jej útrob. Po celý čas nasledujeme sprievodcu, ktorý to tu pozná a viem, kadiaľ sa vydať ďalej. Pri vstupe do jedného zo zákutí sa pred nami zjaví biela stena celá pokrytá kryštálmi soli a na jednej strane sa objavujú takmer polmetrové soľné stalaktity. Svietime čelovkou, fotíme, pod nohami nám vŕzgajú už popadané kusy kvapľov. Postupne prechádzame ďalšie a ďalšie komnaty so soľnou výzdobou, až sa dostávame úzkou cestičkou opäť von na svetlo.
Krátkou asi 5 minútovou chôdzou sa presúvame do vedľajšej rokliny, kde nás čaká ďalšia jaskyňa. Otvorom sa dostávame dnu a obdivujeme krásne skalné útvary, ktoré sa nám zjavujú za každým ďalším zákutím. V jednom mieste sa nám cesta stráca a mizne niekde v praskline pod skalou. Sprievodca svieti baterkou a ukazuje, že tam máme vliezť a preplaziť asi 5 metrov, aby sme sa mohli dostať ďalej. Po krátkom odhodlávaní sa začíname plaziť. Lakte pri plazení odreté do krvi, soľ štípe v ranách, ale postupujeme. Nakoniec sme sa dostali do obrovskej skalnej siene, kde sme mohli pozorovať obrazce po stáročiach modelované na stenách komnaty. Niekoľko minút sme sa kochali. O chvíľku sme sa už plazili späť, aby sme sa mohli napokon dostať tou istou cestou von z jaskyne. Nikde žiadny strážca, bezpečnostné opatrenia, dobrodružstvo ako sa patrí. V celom šírom okolí sme jediní turisti.
V soľných jaskyniach sme strávili celé dopoludnie a po krátke osvieženie sme sa vrátili na hostel na obed. Pred najväčším slnkom sa skrývame v našej izbe a klimatizácia nemeckej značky nás zachraňuje pred uvarením sa. Domáci hovorí, že je to vraj v pohode, len 35°C, v lete je to vraj horšie. Popoludní opäť nasadáme do auta a vyrážame na exkurziu, ktorú dohodol Vlado – do miestnych lodeníc. Vlado tu totiž robil turistického sprievodcu a dobre to tu pozná. V lodeniciach – rozumej mini prístav s drevenými rozostavanými loďami na brehu pozná lode, do ktorých sa dá vliezť a obzrieť si ich. O chvíľku už stojím na rebríku a dychtivo skáčem na palubu lode. Obdivujem trup, palubu i kapitánsky mostík s kormidlom. Za mnou prichádza aj Zuzka a Vlado, ktorý nás fotí. Samozrejme imitácia Titanicu na kapitánskom mostíku musí byť. 🙂
Popoludní prichádzame po polhodinke jazdy autom k najznámejšiemu kaňonu na ostrove – Chah Kooh Valley. Je to kaňon vytvorený vodnou eróziou v skalných prasklinách. Chodníčkom medzi vysokými skalnými stenami vstupujeme do jeho útrob. Pôsobenie vody je vidieť na každom rohu. Všade navôkol sa nachádzajú menšie či väčšie vyhĺbeniny, diery a štrbiny, ktoré voda hľadajúca si svoju cestu po stáročia vymieľala a rozširovala. V záverečnej časti kaňonu vidieť aj praskliny v zemi, ktoré sa tiahnu naprieč celým údolím a sú dôkazom geologickej činnosti v tejto časti ostrova. Cestou von z kaňonu sa zastavujeme pri miestnom strážcovi, ktorý neváha a núka nám čerstvú vodu práve vytiahnutú zo studne v údolí. Ochutnávame, je osviežujúca a perfektne schladí v horúcom počasí.
Cestou späť na hostel zastavujeme na vyhliadke nad mestom. Medzičasom sa zotmelo a v diaľke sa ligoce množstvo malých svetielok. Vyniká výrazná zelená a my hádame, či je to minaret mešity, alebo maják, ktorý by mal svietiť námorníkom do diaľky. Pijeme limonádu a užívame si posledný večer na ostrove. Nakoniec nás však Vlado prehovorí, aby sme po večeri vyrazili ešte na jeden mini výlet – do hlavného mesta tohto ostrova – Qeshm City. Na prvý pohľad v sebe toto mesto neskrýva níč výnimočné. Ruiny starej portugalskej pevnosti, promenáda s piknikujúcimi rodinami v tráve. Keď sa však pozriete bližšie zistíte, že na tomto ostrove neplatia zákazy na tovar západného sveta. Zrazu sa pred vami zjavia drahé autá americkej alebo západoeurópskej výroby, ktoré by ste v centrálnom Iráne hľadali márne. Nákupné a zábavné centrá, iránsky Pizzahut alebo KFC. Ponoríme sa teda aj my na chvíľku do víru zábavy a zahráme nejaké hry v zábavnom parku. Veď ďalší deň už nás čaká len návrat do Teheránu.
