Po vybavení formalít sme chceli čo najskôr vyraziť na juh a do Teheránu sa vrátiť na záver cesty, ak nám zostane čas. Z autobusovej stanice sme teda neskoro popoludní vzali asi 6h bus do Isfahánu, druhého najväčšieho mesta v Iráne. Príchod sme mali až niekedy v noci a boli sme dohodnutí s naším couchsurferom Rezom, že nás vyzdvihne a vezme k sebe domov. Jeho prvé slová (ktoré sa počas pobytu v Isfaháne často opakovali) boli “Welcome to Isfahan”. Reza bol štyridsiatnik, ktorý rád cestuje a rád spoznáva cestovateľov a nové kultúry. V byte mal jednu voľnú izbu, kde nám ustlal na matracoch na zemi. Couchsurferský luxus na druhú. 🙂 Inak jeho byt pripomínal niečo medzi starožitníctvom a zberateľským obchodom. Z každej jeho cesty, prevažne po krajinách bývalého komunistického bloku, si priviezol zbierku nejakých somarín, ktoré vystavoval v obývačke. Vrcholom bolo veľké kožené kreslo s obrazmi zvierat a stromov vyrytými do kože na operadle.
Každopádne Reza bol veľmi milý a ponúkol sa nám ako miestny sprievodca, že nám ukáže mesto a jeho zaujímavosti. Po raňajkách sme teda vyrazili objavovať okolie. Ako prvé sme navštívili historické veže, kde sa chovali holuby. V minulosti totiž v Iráne mali rozvinutý poštový systém založený práve na týchto holuboch, ktoré prelietavali z mesta do mesta a prenášali dôležité správy. Od veží sme zamierili do centra, kde sme mali za cieľ obzrieť najväčšie námestie na svete, ktoré sa nachádza práve v tomto meste – Naqsh-e Jahan Square. Keď sme k nemu dorazili, ohromila nás tak jeho veľkosť, ako aj dômyselne premyslené detaily okolo neho. V centre námestia boli trávniky a fontány, po okrajoch špeciálne kóje, ktoré v minulosti slúžili obchodníkom. Z troch strán ho ohraničovali kráľovské a duchovné budovy.
Namierili sme si to priamo do kráľovského pláca Aali Qapu Palace, kde sme vystúpili do najvyšších komnát a naskytol sa nám úžasný výhľad na námestie a okolité mešity. Nachádza sa tam kráľovská Abbasi Great Mosque s nádhernými ornamentmi a maľovanou kupolou, ako aj Sheikh Lotfollah Mosque, ktorú dal panovník postaviť pre svoj hárem. Zaujímavosťou je, že táto mešita je prepojená s kráľovským palácom tunelom popod celé námestie, aby ich nikto nevidel, keď sa šli z paláca modliť do mešity. Po vstupe do tejto mešity sme boli ako obarení jej krásou. Nádherné ornamenty a výjavy z koránu, ktoré boli zlatej farby na tmavomodrom podklade všade po stenách mi pripomínali nočnú hviezdnu oblohu. Doteraz jednoznačne najkrajšia mešita, akú som videl. Určite odporúčam každému, kto zavíta do mesta.
Po odchode z námestia sme zavítali na miestny bazár vo vedľajších uličkách. Okrem Aladinových kobercov by ste tam našli keramiku, kovové ozdoby a riad s vytepávanými motívmi, orientálne korenie, ale i látky s tradičnými ornamentmi. Viaceré obchody mali v zadnej časti priamo dielňu, tak sme mohli nazrieť priamo do tajov výroby. V jednej z neďalekých uličiek sme sa zastavili na obed, aby sme si rozšírili obzory aj v rámci gastro kultúry krajiny. Reza vybral miestny podnik, kde podávali najlepšie Beryani v meste. Jedná sa o suchú placku, kde si rozotriete zmes mletého mäsa a byliniek, pokvapkáte limetkou, prípadne pridáte ďalšie čerstvé bylinky. My sme to konzumovali zrolované ako slané palacinky a zapíjali sme to kyslým mliekom na štýl tureckého ajranu. Po výdatnom obede nasledovali neďaleké kráľovské záhrady a kráľovský palác 40-tich stĺpov – Chehel Sotoun Palace. Tento palác patrí medzi ďalšie skvosty Perzskej architektúry. Interiér bol vyzdobený obrovskými maľbami, ktoré vyobrazovali slávne perzské víťazné bitky z histórie ríše. Strop zdobený zrkadlami, vonkajšie drevené stĺpy s vyrezávanými ornamentmi.
