Prichádzame na letisko. Zjednali sme najlacnejšie auto za 55€ na 2 dni. Pani sa nám teda pokúša predať aspoň poistku. Najskôr núka za 74€, potom 56 a nakoniec 28€. My sme ale neoblomní a berieme auto bez poistenia. Sme predsa v Taliansku, tu sa nám nemôže nič stať. 🙂 Berieme teda naše mini auto s kufrom veľkým na 2 ruksaky a vyrážame.
Po 1,5h cesty prichádzame na našu prvú zastávku – je ňou pevnosť vybudovaná na sopečných útesoch Civita di Bagnoregio. Pred vstupom stíhame macchiatto a pistáciový croissant, ktorý je fantastický (mal som 3). Dlhým mostom spájajúcim pevnosť s okolím sa potom dostávame pred vstupnú bránu, ktorá nesie aj stopy dávnych Etruskov. Onedlho nás už naplno pohltia úzke uličky so zákutiami a krásnymi výhľadmi do okolia.
Po odchode z Civity zisťujeme, že to nie je ojedinelý prípad a kraj, v ktorom sa práve nachádzame, je bohatý na zachované historické mestečká vyzerajúce ako v stredoveku. Ďalším, ktoré sa rozhodneme navštíviť je Civitella del Lago. Historické mestečko na kopci nad jazerom prináša krásne výhľady na jazero a okolité pahorky pokryté vinicami a olivovými hájmi. Deň zakončíme na Airbnb u Pascala, ktorý nás prekvapí milým pohostením a poradí nám zaujimavé tipy na ďalšie výlety po okolí.
Nasledujúce ráno vyrážame do ďalšieho historického mestečka na skalách. Tentokrát vyberáme centrum miestneho vinárskeho regiónu – Orvieta. Opäť nasleduje blúdenie a prechádzky krásnymi uličkami, ale najviac nás očarí miestna katedrála, ktorá vonkajšou výzdobou patrí medzi najkrajšie, aké sme kedy videli. Na obed volíme navonok nenápadnú reštauráciu, ktorá má ale zvnútra steny pokryté množstvom ďakovných prianí. Tagliatelle s hľuzovkami, ako aj lokálne víno sú vynikajúce. Pridávame teda ďakovné prianie v slovenčine a odchádzame spokojní navštíviť neďaleké miesto, ktoré nám poradil Pascal.
Je ním vodopád Cascata delle Marmore. Zaujímavosťou tohto vodopádu je, že vznikol v 3. storočí p.n.l, keď starovekí Rimania zmenili tok rieky, aby mohli zúrodniť lokálne nížiny. Dnes vodopád striedavo tečie a striedavo poháňa turbínu vodnej elektrárne. Prichádzame do areálu tesne pred zatvorením. Stíhame ale vstup za 5€ a utekáme na vyhliadku. Naskytá sa nám úchvatný výhľad na 3 kaskády vodopádu. Po 10-15 min sme ale už svedkami slabnúceho prúdu vody. Turbína sa zrejme rozbieha a my ideme ďalej.
Čaká nás posledná zaujimavosť no o to bizarnejšia. Pascal nám totiž poradil zájsť do dedinky Farentillo, ktorá je len kúsok od vodopádu Marmore. V kobke pod miestnym kostolom totiž v 18. a 19. storočí pochovávali ľudí. Až neskôr sa zistilo, že vápencové podložie obsahuje špeciálne soli, ktoré dokázali telá ľudí kompletne mumifikovať. Prichádzame teda do kobky a po zaplatení vstupu 3€ sa nám naskytá pohľad ako z hororu. Z každej strany na nás zíza z vitríny nejaká múmia. Prechádzame jednotlivé sekcie, dozvedáme sa o nich niečo viac a občas nás z toho až mrazí na chrbte. Najviac asi z mladej nevesty, ktorá bola mumifikovaná priamo v svadobných šatách. S veľmi zvláštnymi pocitmi opúšťame kobku po asi pol hodine.
Teraz nás čaká už len návrat späť na letisko Ciampino, odovzdanie auta a odlet domov. Z výletu som veľmi milo prekvapený. Ak aj zvyšok Talianska ukrýva podobné zaujímavosti ako okolie Ríma, určite sa sem musíme vrátiť a preskúmať to. 🙂