Rozbitou maršrutkou sa presúvame po hlineno-kamenných cestách do Ushguli. Niekedy je priamo z okna vidieť strmým zrázom až na dno priepasti. Keď si to šofér zamieri zhruba pol metra od okraja zrázu snažíme sa situáciu zachytiť na fotkách a videách, ale určite s s nimi nepochválime doma. Nie je to veru pohľad pre slabé žalúdky. Ushguli – dedinka, kde totálne zastal čas. Staré rozbité domy, hrdzavé plechové strechy, blatisté uličky, voľne potulujúci sa dobytok a zvierací trus rozmiestnený ako nášľapné míny. Kempujeme pri rieke za dedinou.
Nasledujúci deň vyrážame skoro ráno na výstup. Zhruba 1200 výškových metrov, prekonaných prekonaných po niekoľkých hodinách, nás dostáva na hrebeň, odkiaľ sa kocháme výhľadom na majestátne kaukazské končiare čiastočne pokryté snehom a ľadom. Pri návrate späť do dediny si všímame množstvo kamenných strážnych veží, vybudovaných ešte v stredoveku na ochranu majetku. Dnes slúžia hlavne na úschovu úrody.
Popoludní pri pive v miestnej krčme sa stretávame s partiou asi 10 kamošov, ktorí sa k nám pridávajú v Ushguli, aby sme spolu ďalší deň mohli vyraziť na 3 dňový prechod v kaukazských horách späť do Mestie. Večer kontrolujeme mapy a ladíme detaily prechodu a odpočívame v kempe. Podaktorí z nás (4) si krátime čas kúpaním v miestnej ľadovcovej rieke, ktorá je na prekvapenie naozaj studená 🙂 Ráno balíme stany a vyrážame. Túra patrí medzi náročnejšie – prudké stúpanie s plnou výbavou dajú zabrať aj skúseným horalom. Vrcholom celého treku sa stávajú pre nás výhľady z protiľahlého hrebeňa na ľadovce a takmer 5000m vysoké vrcholy štítov Tetnuldi, Adishi a Shkhara. Večer kempujeme pri ľadovcovej rieke, ktorá je taká silná, že počuť, ako unáša menšie kamene. Musíme počkať do rána, aby sa dala prebrodiť. Opäť nasleduje otužovanie a kúpačka na okraji rieky. Ráno brodíme aj tak pomerne silný prúd vody na druhú stranu a pokračujeme v ceste. Je to super zážitok.
Po návrate do Mestie a ubytovaní sa si to namierime rovno do reštiky k “Nemcovi”, kde sme celá partia zavŕšili naše putovanie dobrou večerou a vínom. Nesmela chýbať ani chacha, čo je miestny alkohol pripomínajúci našu domácu pálenku. Večer plný zábavy sme zavŕšili tancom na ulici v daždi. Nebyť všadeprítomných kravincov, bolo by to ako z filmu.
Posledné 2 dni sme sa pre nepriaznivé počasie rozhodli odísť z hôr do Batumi, čo je turistické letovisko na pobreží Čierneho mora. Napriek nízkym očakávaniam ma mesto milo prekvapilo. Otáčajúce sa sochy milencov na miestnej promenáde, staré ruské kolo so super výhľadom na centrum a prístav, ako aj večerné kasíno v hoteli Intercontinental nám zaručili množstvo príjemných a vtipných zážitkov.
Celkovo som bol z výletu veľmi milo prekvapený a bol som hlavne rád, že som Gruzínsko navštívil spolu s mojimi dobrými kamarátmi. Určite sa sem raz vrátim. Možno už onedlho na zimnú lyžovačku.
Dedinka Ushguli a ladovec s vrcholom Shkhara
