Z Kutaisi do Vardzie a späť – Gruzínsko, 1. časť

Cestou vo vlaku sa vždyprihodí niečo zaujímavé. Možno je to tým, ako sa krajina za oknom mení a pripomína mi to pominuteľnosť života, možno tým, ze sa na chvíľku zastavím a mám čas sa zamyslieť. Ale cestovanie vlakom mi vždy prinieslo zaujímavé nápady a podnety na úvahu. Ostatne vďaka ceste vlakom z Bratislavy do Žiliny som nakoniec vycestoval na Nový Zéland – moja cestovateľská srdcovka. Dnes sa s vami ale podelím o zážitky z inej zaujímavej krajiny s nádhernou prírodou, ktorú som navštúvil v lete 2018.

Pôvodne Gruzínsko nebolo vysoko na mojom zozname krajín, ktoré som chcel navštíviť. Presvedčili ma však kamaráti, ktorí sa tam chystali, a tak som súhlasil. Postupne som si študoval zaujímavosti tejto krajiny vrámci prípravy na trip a bol som veľmi milo prekvapený. Nádherné hory, chutné jedlo, milí ľudia a skvelé víno robili túto destináciu veľmi lákavou a ja som sa tešil čoraz viac.

Letenky som kúpil cez Wizzair, ktorý lieta priamo z Prahy do Kutaisi. Priplatil som za priority boarding a k príručnej batožine, kde som zmestil všetko potrebné na 10 dní + spacák a karimatku som dostal extra mini príručnú tašku, ktorú som využil na prepravu stanu.Cesta naľahko s minimom vecí bol pre mňa vždy zaujímavý challenge. Podobne ako 3 mesiace v Juhovýchodnej Ázii s malým ruksakom. Ale o tejto ceste inokedy 🙂

Po príchode do Gruzínska som prvú noc strávil v Kutaisi na letisku, kam som priletel neskoro v noci. Miniletisko s kúskom umelého koberca pripomínajúceho trávu sa stalo útočiskom pre mňa a ďalších 8 ľudí. Druhý deň ráno som si na ceste stopol svoju prvú maršrutku v živote. Do mesta to bolo po rozbitej ceste a v roztrasenom aute asi 20 minút a imaginárny lístok stál v prepočte niekoľko korún. V meste už ma čakal Peťo, s ktorým sme na stanici vzali ďalšiu maršrutku smerom k tureckým hraniciam. Po niekoľkých hodinách sme dorazili do mesta Akhaltsikhe, odkiaľ sme sa ešte museli pol hoďku presunúť taxíkom do Vardzie – cieľa našej cesty.

Vardzia je známe kláštorné skalné mesto, staršie viac než 800 rokov, vytesané do hory Eruseti. Strávili sme tam objavovaním skalných miestností, terás a spletí chodieb vytesaných priamo do kameňa takmer celý deň. Najznámejšou časťou je však kláštor z konca 12. storočia vytesaný priamo v skalnej stene, vyzdobený historickými freskami a zásobený vodou z vlastnej skalnej studne. Únavná cesta sa vyplatila. Z Vardzie sme odchádzali užasnutí, čo všetko dokážu ľudia vybudovať – v tomto prípade doslova vysekať do skál 🙂 Cestou späť do Akhaltsikhe sme ešte navštívili zrúcaninu nejakého starého hradu a a podvečer už sme boli ubytovaní v meste. Ako tip od miestnych sme si s lokálnym gruzínskym pivkom zašli na Rabati castle – hrad, ktorý sa týčil na skale nad mestom. Úžasný výhľad do okolia a krásna kultúrna historická pamiatka nás veľmi milo prekvapili. Zmes moslimskej a kresťanskej kultúry zanechala na tomto zreštaurovanom hrade s nádvorím, fontánou, záhradami a nádherne zdobenými oblúkmi nezmazateľnú stopu. Po výdatnej večeri v miestnej reštaurácii nás už čakal oddych. Ďalší deň je v pláne presun a návrat do Kutaisi.

Po návrate do Kutaisi sme sa v nechutných horúčavach zašli schladiť do neďalekej krasovej jaskyne – Prometheus Cave. Síce trochu gýčovo nasvietená, ale obrovská jaskyňa s krásnou vápencovou výzdobou bola príjemným prekvapením na našej ceste. Popoludní nákupy zásob a večerné gruzínske víno pri Katedrále Bagrati s výhľadom na mesto – Gruzínsko zatiaľ skvelé. Dobrú náladu nám nepokazil ani krátkodobý výpadok elektriny v asi polke mesta. V noci má prísť kamarát Kapčo a ďalší deň ráno vyrážame do hôr, smer Mestia. Cesta potrvá viac než 6 hodín.